Dátum 21. december 2012 sa ešte pred niekoľkými rokmi zapísal do kolektívnej pamäti ako deň, keď mal podľa niektorých výkladov mayského kalendára nastať koniec sveta. Objavovali sa scenáre o kolapse civilizácie, zrážke so záhadným kozmickým telesom či o zásadnom duchovnom „prebudení ľudstva“. Médiá pripravovali tematické špeciály, ľudia skupovali zásoby potravín a internet zaplavili návody, ako prežiť apokalypsu. Realita bola však oveľa prozaickejšia – nestalo sa vôbec nič výnimočné.
Video o mayskom kalendári:
Po celom svete sa vtedy ľudia zhromažďovali na miestach spájaných s mayskou civilizáciou, najmä v Mexiku a Guatemale. Niektorí čakali na symbolický „nový úsvit“ oblečení v bielom, s kadidlom a rituálmi. V Európe sa zas šírili fámy o údajných „bezpečných lokalitách“, ktoré mali koniec sveta prežiť. V Číne dokonca úrady zadržali stovky ľudí, ktorí apokalyptické proroctvá vzali natoľko vážne, že šírili paniku alebo vyzývali na zvrhnutie režimu. Z odstupu času je zrejmé, že koniec sveta v roku 2012 bol skôr mediálnym fenoménom než reálnou hrozbou.
Čo mayský kalendár naozaj hovoril?
Skutočný mayský kalendár nikdy nepredpovedal zánik sveta. V daný deň sa iba uzavrel jeden dlhý časový cyklus a automaticky sa začal ďalší – podobne ako keď sa skončí rok 1999 a začne rok 2000. Myšlienka apokalypsy vznikla až v moderných časoch, keď sme do starobylej kultúry premietli vlastné obavy, strachy a predstavy o konci.
Mayovia vnímali čas cyklicky, nie lineárne. Koniec jedného obdobia pre nich neznamenal zničenie alebo katastrofu, ale plynulé pokračovanie. Neexistuje žiadny zachovaný mayský text, ktorý by 21. december 2012 označoval ako definitívny koniec sveta. Naopak, mnohé nápisy na stélach a chrámoch hovoria o udalostiach, ktoré mali nastať ešte hlboko v budúcnosti. Archeologické nálezy dokonca dokazujú, že mayské kalendáre počítali s časom tisíce rokov dopredu.
Niektoré nápisy síce spomínajú návrat božstva Bolona Yokteho, no ide o symbolickú a rituálnu udalosť, nie o proroctvo skazy. Mayský kalendár v tomto kontexte označuje koniec približne 5 126 rokov dlhého cyklu, ktorý mal byť duchovným uzavretím jednej éry a začiatkom novej. Boh Bolon Yokte bol spájaný s vojnou, premenou a stvorením – teda s procesmi, nie s absolútnym zánikom.
Apokalypsa ako produkt modernej doby
Apokalyptický výklad mayského kalendára sa začal výraznejšie šíriť až v 20. storočí, keď sa oň začali zaujímať esoterici, autori alternatívnych dejín a neskôr aj filmový priemysel. Práve Hollywood zohral veľkú úlohu v tom, že sa z cyklického kalendára stal symbol globálnej katastrofy.
„Musíme to uviesť na pravú mieru. Pre rok 2012 neexistuje v mayskom kalendári žiadne proroctvo,“ uviedol Erik Velasquez, odborník na mayské nápisy z Národnej autonómnej univerzity v Mexiku. Podľa neho išlo o čisto marketingový mýtus, ktorý nemá oporu v historických faktoch. Mexický Národný inštitút antropologických dejín k tomu dodal, že mesiášske myslenie Západu výrazne skreslilo pohľad na svetonázor starovekých civilizácií, vrátane Mayov.
Koniec sveta, alebo koniec jedného obdobia?
Dnes už vieme, že náš výklad mayského kalendára bol chybný. Svet po roku 2012 sa navonok dlho javil rovnako ako predtým. Až s odstupom času si však mnohí začali uvedomovať, že určité zmeny predsa len nastali. Narastajúce geopolitické napätie, globálna pandémia, klimatická kríza, vojna v Európe či technologická nestabilita postupne menia spôsob, akým žijeme.
Koniec sveta v jedinom dramatickom okamihu síce neprišiel, no akýsi „nový vek“ sa v prenesenom zmysle slova možno skutočne začal. A zároveň sa ukázalo, že ak raz k zániku civilizácie dôjde, pravdepodobne nepríde náhle a veľkolepo, ale v podobe pomalých, nenápadných kríz, ktoré sa budú hromadiť, až kým nás neoslabia.
Príbeh roku 2012 nám tak dnes slúži skôr ako pripomienka toho, ako ľahko dokážeme nepochopiť minulosť – a ako radi v nej hľadáme odraz vlastných obáv o budúcnosť.
