Kto z týchto dvoch tvorov predstavuje väčšie nebezpečenstvo pre človeka – včela alebo žralok? Na prvý pohľad sa môže zdať, že žralok, ako obávaný morský predátor, je jednoznačne nebezpečnejší. Lenže štatistiky a rôzne výskumy hovoria niečo iné: včely každoročne pripravia o život viac ľudí ako všetky žraloky dokopy. Ako je to možné a prečo to tak je?
Prekvapivá porovnávacia štatistika
Ak porovnáme počty útokov a tragických následkov, zistíme, že žraloky zabijú v priemere zhruba desať ľudí ročne. Naproti tomu včely, osy a sršne spôsobia podľa údajov amerického Centers for Disease Control and Prevention (CDC) len v Spojených štátoch priemerne 72 úmrtí za rok (v sledovanom období 2011 – 2021 zaznamenali 788 úmrtí). V mnohých prípadoch ide o ľudí, ktorí sú alergickí na včelie bodnutie a po reakcii organizmu už nedokážu vyhľadať pomoc včas. Zaujímavosťou tiež je, že až 84 % obetí tvoria muži. Môžeme špekulovať, či sú muži častejšie včelári, viac vystavení bodnutiu, alebo či sú náchylnejší na alergické reakcie.
Ak to postavíme do kontextu širších porovnaní, prídeme k ešte prekvapujúcejším faktom. Organizácia International Fund of Animal Welfare napríklad uvádza, že šampanské (presnejšie letiace zátky pri jeho otváraní) zabije v priemere približne 24 ľudí ročne. Dokonca približne 700 ľudí zomrie v dôsledku nehôd s obyčajným hriankovačom a okolo 2 000 ľudí ročne zabijú blesky. V porovnaní s takýmito neočakávanými príčinami úmrtia je riziko fatálneho stretnutia so žralokom skutočne mizivé.
Prečo včely „vedú“ nad žralokmi?
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sú bodavé blanokrídlovce (včely, osy a sršne) pre ľudí reálne nebezpečnejšie ako žraloky, je ich oveľa častejší kontakt s človekom. Kým žraloky obývajú morské prostredie a ľudia sa s nimi stretávajú iba v určitých pobrežných oblastiach, včely žijú prakticky na celom svete a ľudia ich navyše sami chovajú v obrovskom množstve. Včela medonosná (Apis mellifera) sa ako invázny druh dostala do mnohých kútov planéty a často tam svojim výskytom vytláča lokálne druhy hmyzu.
Na viacerých miestach, napríklad v Austrálii, sa včela medonosná rozšírila už približne pred 190 rokmi a jej populácie sa v posledných desaťročiach rapídne zvýšili. Spôsobila to ľudská aktivita, keďže človek včely úmyselne dováža – najmä na opeľovanie plodín a produkciu medu. Austrália je extrémne citlivá na invázne druhy a vo vládnych materiáloch pod názvom „Invasive bees“ opisuje, aké veľké škody môže spôsobiť agresívne expandujúca včelia populácia na pôvodnom ekosystéme.
Rozdiely v útoku a obrane
Včely bodajú zväčša len vtedy, keď bránia úľ alebo keď cítia ohrozenie. Je paradoxné, že hoci môže byť včelie bodnutie pre človeka smrteľné (najmä pri alergii alebo viacerých bodnutiach naraz), samotná včela pri ňom zväčša zahynie, pretože príde o žihadlo aj s časťou svojich vnútorných orgánov. Naopak, žralok má teoreticky oveľa väčší smrtiaci potenciál – ostré zuby, mohutné čeľuste a silu. Napriek tomu nedochádza k toľkým nešťastiam, pretože priemerný človek a žralok sa len zriedkavo ocitnú v priamom kontakte.
Väčšina populárnych pláží je navyše vybavená sieťami alebo elektronickými plašičmi, ktoré majú za úlohu žraloky udržať ďalej od kúpajúcich sa ľudí. V mnohých prímorských lokalitách fungujú záchranné hliadky či varovné systémy. Bežná scéna, ktorú poznáme z filmov – z mora trčiaca žraločia plutva a panický útek ľudí na breh – sa v skutočnosti stáva veľmi zriedka.
Rozmanitosť druhov
Treba si uvedomiť, že včely nie sú jediným bodavým hmyzom schopným ublížiť človeku. Sú tu aj sršne, osy a množstvo ďalších druhov, ktoré majú podobné schopnosti a vlastnosti. Napríklad sršeň ázijská (často označovaná ako invázny druh) sa spomína aj v médiách s dôrazom na jej „nebezpečnosť“: ľudia ju spoznajú podľa typických žltých končatín. V Austrálii alebo na Novom Zélande sa zase historicky riešila invázia včiel medonosných, ktoré človek sám dovliekol.
Žralokov zase existuje vyše 500 druhov, z ktorých reálne predstavuje vážnejšie riziko len pár (napríklad žralok biely či žralok tigrí). Zvyšné druhy sú buď príliš malé, alebo sa zdržiavajú v hĺbkach, kde sa človek bežne vôbec nedostane. V podobnom duchu je to aj pri včelách – existuje ich približne 20 000 druhov a mnohé z nich sú vzácne či neútočné, prípadne sa s ľuďmi vôbec nestretávajú.
Výsledok: včely víťazia v rebríčku nebezpečnosti
Ak by sa žraloky pohybovali vedľa ľudí tak často ako včely, zrejme by štatistiky úmrtí vyzerali inak. Lenže realitou je, že ľudstvo včely chová vo veľkom, často na hustých a ľahko dostupných miestach, navyše prípadne riskuje pri manipulácii s úľmi. Pri neopatrnom zaobchádzaní, nezabezpečených úľoch alebo pri nahých výjazdoch včelárov sa zvyšuje pravdepodobnosť, že dôjde k bodnutiu. Ak navyše dotyčný trpí alergiou, môže sa útok skončiť fatálne.
V konečnom dôsledku teda v „počte ulovených ľudí“ včely výrazne vedú nad žralokmi. Zatiaľ čo žraloky majú povesť desivých predátorov a vzbudzujú strach najmä pod vplyvom filmovej či dokumentárnej tvorby, včely vyzerajú ako neškodní opeľovači. Faktom však zostáva, že bodavý hmyz spôsobuje oveľa viac úmrtí – a to predovšetkým pre svoj vysoký výskyt a blízky kontakt s človekom.
Zaujímavosti na záver:
- Centers for Disease Control and Prevention (CDC) – oficiálne štatistiky o počte úmrtí na následky bodnutí včelou, osou či sršňou v Spojených štátoch.
- International Fund of Animal Welfare (IFAW) – okrem informácií o úmrtiach zapríčinených žralokmi uvádza zaujímavé porovnania s inými bizarnými príčinami úrazov (zátky od šampanského, blesky, hriankovače).
- Austrálske vládne materiály o inváznych druhoch – „Invasive bees“, kde sú detailne opísané dopady rozširujúcej sa populácie včiel a iných blanokrídlovcov na pôvodné ekosystémy.
- Žralok a klietkové potápanie – populárna, no kontroverzne vnímaná aktivita, pri ktorej sa ľudia môžu stretnúť so žralokmi priamo pod hladinou, no zároveň sú chránení kovovou konštrukciou.
Aj keď sa v bežnej reči často spomínajú žraloky ako vrcholní predátori, štatistiky neúprosne ukazujú, že oveľa častejšie ohrozuje človeka bežný hmyz, pred ktorým väčšinou neujde do bezpečia. Takže nabudúce, keď započujete bzučanie, spomeňte si, že toto nenápadné stvorenie dokáže byť pre človeka nebezpečnejšie, než obávaná plutva v diaľke.
