Archa zmluvy patrí medzi najznámejšie náboženské predmety staroveku. Zároveň je však jedným z najmenej doložených artefaktov v dejinách. Napriek stáročiam výskumu dnes neexistuje žiadny archeologický dôkaz, ktorý by potvrdzoval jej fyzickú existenciu, presné miesto uloženia ani spôsob zániku. To, čo o nej vieme, pochádza takmer výlučne z biblických textov a neskorších literárnych prameňov.
Historický kontext: zničenie Jeruzalema
V roku 70 n. l. rímske vojsko pod velením Titus dobylo Jeruzalem počas potlačenia židovského povstania. Druhý chrám bol zničený a jeho poklady odvezené do Ríma. O udalostiach podrobne píše židovský historik Flavius Josephus.
Josephus uvádza, že Rimanmi boli ulúpené viaceré chrámové predmety – najmä zlatý svietnik (menora) a stôl na predkladanie chlebov. Archa zmluvy medzi nimi spomenutá nie je. To je historicky dôležité, pretože naznačuje, že v čase zničenia Druhého chrámu sa archa v chráme už nenachádzala.
Pôvod Archy zmluvy – čo tvrdia texty
Jediným prameňom, ktorý opisuje vznik Archy zmluvy, je Hebrejská Biblia (Tanach), predovšetkým kniha Exodus. Podľa nej mala archa slúžiť ako schránka na kamenné dosky s Desatorom. Mala byť vyrobená z akáciového dreva a potiahnutá zlatom.
Z historického hľadiska je potrebné zdôrazniť:
- exodus Izraelitov z Egypta nie je archeologicky potvrdený
- neexistuje žiadny dochovaný artefakt, ktorý by bolo možné identifikovať ako Archu zmluvy
- opis archy zodpovedá štýlu náboženských prenosných schrán známych zo starovekého Blízkeho východu
To znamená, že archa môže byť literárnym a teologickým konštruktom, ktorý odráža kultové praktiky svojej doby.
Archa v Prvom chráme
Biblické texty uvádzajú, že archa bola uložená v najsvätejšej časti Šalamúnovho chrámu – vo svätyni svätých. Posledná biblická zmienka, ktorá môže naznačovať jej existenciu, pochádza z obdobia vlády judského kráľa Joziáša v 7. storočí pred n. l.
Pri babylonskom dobytí Jeruzalema v roku 586 pred n. l., keď bol Prvý chrám zničený, nie je archa uvedená medzi ulúpenými predmetmi. To platí pre biblické aj mimobiblické pramene.
Z toho vyplýva jediný istý záver:
Ak Archa zmluvy niekedy existovala, zmizla najneskôr pred rokom 586 pred n. l.
Čo o jej osude vieme s istotou
Na základe dostupných historických a archeologických poznatkov možno povedať iba toto:
- neexistuje dôkaz, že archa bola zničená Rimanmi alebo Babylončanmi
- neexistuje dôkaz, že bola odvezená do inej krajiny
- neexistuje dôkaz, že je ukrytá na konkrétnom mieste
- všetky tvrdenia o jej presnom osude vznikli storočia po jej údajnom zmiznutí
Moderná historiografia preto považuje Archu zmluvy za:
- buď stratený kultový predmet bez zachovaných dôkazov
- alebo symbolický náboženský objekt, ktorého fyzická existencia nie je istá
Záver
Z pohľadu 100 % overiteľných informácií platí:
- Archa zmluvy nie je archeologicky doložená
- jej existencia je známa výlučne z náboženských textov
- jej zmiznutie nastalo pravdepodobne ešte pred zničením Prvého chrámu
- všetky konkrétne teórie o jej osude patria do oblasti viery, legendy alebo špekulácie
Historická veda dnes nepozná odpoveď na otázku, kde Archa zmluvy je – ani či fyzicky niekedy existovala.
