Po mikulášskej nádielke to doma často vyzerá ako po malom sladkom výbuchu – deti s nadšením roztrhajú balíčky a zvyšky obalov sú všade. Pri upratovaní sa však vynorí otázka: kam s jednotlivými odpadmi, aby sme ich triedili správne? A najmä – čo vlastne patrí do plastov, čo na kompost a čo do zmesového odpadu?
Jednou z najčastejších súčastí nádielky sú priesvitné obaly, ktorým väčšina ľudí hovorí celofán. Lenže to, čo v obchodoch kupujeme ako „celofánové“ vrecúška, pravý celofán takmer nikdy nie je.
Pravý celofán: starý dobrý obal, ktorý je v skutočnosti prírodný
Skutočný celofán sa vyrába z celulózy, teda z rastlinného materiálu. Je priesvitný, priepustný pre vzduch, ale neprepúšťa mikroorganizmy – práve preto sa kedysi využíval na balenie potravín. Ide o materiál, ktorý sa v prírode rozloží bez zanechania škodlivých látok.
Celofán bol veľmi populárny najmä v prvej polovici 20. storočia. Postupne ho však vytlačili lacnejšie a odolnejšie plasty, ktoré sa začali masovo vyrábať v 60. rokoch.
Prečo obchodný „celofán“ nie je celofán
Dnešné darčekové a mikulášske sáčky sú takmer vždy vyrobené z materiálu zvaného biaxiálne orientovaný polypropylén (BOPP). Ide o čistý plast, vyrábaný z ropy, ktorý:
- je priesvitný a lesklý
- pripomína vzhľadom celofán
- nie je biologicky rozložiteľný
- u nás sa v tejto forme nerecykluje
Je dobré vedieť, že pravý celofán sa používa už len zriedkavo, najmä v špeciálnych alebo ekologických produktoch.
Dá sa pravý celofán rozoznať?
Existujú niektoré technické znaky – napríklad šušťanie alebo reakcia na vlhkosť –, ale bežný človek ich doma nerozozná a testovanie ochutnávaním nie je bezpečné.
Pre spotrebiteľa preto platí jednoduché pravidlo:
Ak ste si celofánové vrecúško kúpili v bežnom obchode, takmer určite ide o polypropylén, nie o pravý celofán.
Kam s jednotlivými obalmi?
1. Pravý celofán (ak ho naozaj máte)
- možno ho dať do kompostu
- rozloží sa v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov
2. Polypropylénové sáčky (tzv. nepravý celofán)
- patria do zmesového odpadu
- v tejto podobe sa nerecyklujú, hoci polypropylén ako materiál je inak recyklovateľný (napr. tvrdé obaly)
Obaly od bonbónov a sladkostí: malí, ale problematickí „znečisťovatelia“
Sladkosti sú najčastejšie zabalené do viacvrstvových obalov – kombinácie plastu, hliníka a papiera. Tento materiál sa nedá roz vrstviť, preto:
patrí výlučne do zmesného odpadu.
Jednoduchý test, ktorý však nie je 100 % presný, ale vo väčšine prípadov funguje:
- ak obal pri prehnutí praská, ide pravdepodobne o kombinovaný materiál.
Bioodpad z ovocia a orieškov patrí na kompost
Mikulášska nádielka často obsahuje aj ovocie a orechy. Väčšina týchto zvyškov je kompostovateľná:
- šupky z jabĺk, hrušiek, banánov
- šupky z mandarínok a pomarančov (lepšie nakrájať na menšie kúsky)
- jadierka, ohryzky
- zvyšky orechových škrupín – tie sa rozkladajú pomalšie, ale môžu ísť do kompostu v menšom množstve
- kôstky zo sušeného ovocia (datle, slivky)
Citrusy sa síce rozkladajú dlhšie, no do kompostu patria.
Ako triediť ostatné obaly z nádielky správne?
- papierové krabičky, papierové sáčky → modrý kontajner
- vnútorné plastové výstelky bonboniér → zmesový odpad (ide o kombinovaný materiál)
- plastové sieťky od citrusov → žltý kontajner
- papierové obaly od čokolád → modrý kontajner
- alobal, alobalové fólie a kovové obaly → kontajner na kovy (najlepšie zmačkané do guľôčky)
- kovové obaly čokoládových figúrok → kovový odpad, ale bez šnúrky
Záver
Mikulášska nádielka znamená radosť pre deti, ale zároveň aj množstvo drobného odpadu. Najväčším „prekvapením“ pre mnoho rodičov je fakt, že to, čo vyzerá ako celofán, väčšinou celofán vôbec nie je.
Ak chceme triediť správne a ekologicky, stačí si zapamätať pár jednoduchých pravidiel:
- pravý celofán sa kompostuje
- bežné priesvitné sáčky sú polypropylén a patria do zmesového odpadu
- sladké obaly sú takmer vždy nerecyklovateľné
- ovocné a orechové zvyšky idú na kompost
- papier, plasty a kovy triedime podľa typu obalu
