Používanie hmyzu ako potraviny je téma, ktorá v Európe vyvoláva čoraz viac diskusií. Zatiaľ čo pre niektorých ide o ekologickú a výživnú alternatívu tradičných zdrojov bielkovín, pre iných môže predstavovať zdravotné riziko, najmä v prípade alergií. Odborníci preto upozorňujú, že konzumácia hmyzu nie je vhodná pre každého.
Hmyz ako schválená potravina v Európskej únii
Európska únia povolila niektoré druhy hmyzu ako tzv. nové potraviny. Ide napríklad o cvrčka domáceho, saranču sťahovavú či larvy potemníka múčneho. Ich používanie v potravinárstve je možné len po dôkladnom posúdení bezpečnosti a splnení prísnych hygienických podmienok.
Výrobky obsahujúce hmyz alebo hmyziu múku musia byť jasne označené, aby spotrebiteľ vedel, že takúto zložku konzumuje. Súčasťou označenia má byť aj upozornenie na možné alergické reakcie.
Nutričné vlastnosti hmyzu
Hmyz je považovaný za výživovo hodnotnú surovinu. Obsahuje vysoký podiel bielkovín, esenciálne aminokyseliny, vitamíny a minerálne látky. Zároveň má relatívne nízku energetickú hodnotu a obsahuje vlákninu vo forme chitínu, ktorá môže priaznivo pôsobiť na črevný mikrobiom.
Práve pre tieto vlastnosti je hmyz často propagovaný ako udržateľný zdroj potravy s nižšou ekologickou záťažou v porovnaní s chovom hospodárskych zvierat.
Alergie a krížové reakcie
Zdravotní odborníci však upozorňujú na riziko alergických reakcií, ktoré sa môžu objaviť po konzumácii hmyzu. Najohrozenejšou skupinou sú ľudia, ktorí už trpia alergiou na kôrovce, roztoče alebo iné článkonožce. Hmyz totiž patrí do rovnakej biologickej skupiny, a preto môže dochádzať ku krížovým alergickým reakciám.
Prejavy alergie môžu byť rôzne – od kožných reakcií, ako je svrbenie či vyrážka, až po opuchy dýchacích ciest, ktoré môžu v závažných prípadoch viesť k ohrozeniu života.
Odhaduje sa, že alergiou na kôrovce trpí približne 2 % populácie, pričom u týchto ľudí je riziko reakcie na hmyz vyššie.
Súvislosť s lepkom
Pri niektorých druhoch hmyzu, najmä pri múčnych červoch, sa poukazuje aj na možnú súvislosť s alergiou alebo neznášanlivosťou lepku. Tieto larvy sa totiž živia obilninami, najčastejšie pšenicou, a môžu obsahovať stopové množstvá lepku. Pre osoby s celiakiou alebo silnou neznášanlivosťou lepku to môže predstavovať problém.
Ťažké kovy a bezpečnosť potravín
Diskutovanou témou je aj možný obsah ťažkých kovov, ako sú kadmium, ortuť, arzén či olovo. Hmyz, podobne ako ryby, môže tieto látky prijímať z prostredia. Pri produktoch schválených v rámci EÚ však platia prísne limity a pravidelné kontroly, ktoré majú zabezpečiť, že obsah škodlivín neprekročí bezpečné hodnoty.
Riziko preto závisí najmä od spôsobu chovu, kvality krmiva a kontroly výrobného procesu.
Pre koho je hmyz nevhodný
Odborníci odporúčajú zvýšenú opatrnosť najmä:
- osobám s alergiou na kôrovce alebo roztoče
- ľuďom s anamnézou silných alergických reakcií
- osobám s celiakiou alebo výraznou neznášanlivosťou lepku
V týchto prípadoch je vhodné konzumáciu hmyzu a výrobkov z neho konzultovať s lekárom alebo sa im úplne vyhnúť.
Hmyz ako potravina má svoje výživové aj ekologické výhody, no zároveň prináša špecifické zdravotné riziká, ktoré nemožno ignorovať. Dôkladné označovanie potravín, informovanosť spotrebiteľov a individuálne zohľadnenie zdravotného stavu sú kľúčové pre jeho bezpečné využívanie v stravovaní.
