Grónsko je nielen najväčší ostrov sveta, ale aj jedinečná prírodná laboratórium. Ukrýva obrovské zásoby nerastných surovín, ktoré sú zároveň pokryté mohutným ľadovým príkrovom. Ten sa však vplyvom otepľovania topí a ukazuje, že tento proces nepredstavuje iba environmentálnu hrozbu, ale má aj výrazný geopolitický rozmer. V posledných rokoch sa do tejto pozornosti dostávajú špeciálne drony, ktoré pravidelne sledujú, ako sa ľad zmenšuje a koľko vody zo starnúceho ľadovca mizne.
8 % sladkej vody na Zemi
Vedci odhadujú, že Grónsky ľadovcový príkrov obsahuje približne 8 % všetkých svetových zásob sladkej vody. Ak by sa ľad roztopil úplne, malo by to fatálny dopad na nárast hladiny oceánov a celosvetovú dostupnosť pitnej vody. Paradoxne, práve tieto veľké zásoby súčasne priťahujú aj strategický záujem mocností. Voda sa totiž podľa mnohých odborníkov stane jedným z hlavných zdrojov možných konfliktov v budúcnosti. Zároveň sa naskytá otázka, čo všetko sa odhalí, keď ľad ustúpi – najmä ak ide o suroviny či nové dopravné trasy.
Drony ako revolúcia vo výskume
Jedným z najmenej viditeľných spôsobov, akým ľad v Grónsku mizne, je sublimácia. Pri nej dochádza k premene vody priamo z pevného (ľadového) skupenstva na vodnú paru bez toho, aby najprv vznikla tekutá voda. Merania takýchto procesov boli v minulosti veľmi náročné. Bolo potrebné nasadiť lietadlá vybavené špeciálnymi prístrojmi, čo stálo nielen obrovské finančné prostriedky, ale aj veľa času a energie.
Dnes je situácia iná. Na mieru vyrobený dron, ktorý výskumníci v Grónsku nasadili, je schopný vystúpiť zhruba do výšky 1,5 kilometra a zároveň nasať molekuly vodnej pary priamo z ovzdušia. Následne analyzuje ich izotopy vodíka a kyslíka. Vďaka týmto izotopovým signatúram, ktoré pôsobia ako jedinečný „molekulárny odtlačok prsta“, dokážu vedci určiť presný pôvod meranej vodnej pary. Aj odborník vyzdvihuje, že tak možno presne vysledovať cestu, ktorou sa voda do ovzdušia dostala.
Klesajúci objem ľadu
Od roku 1992 podľa odborníka zmizlo v Grónsku už viac ako 5 miliárd ton ľadu. Okrem priamych meraní topiacej sa ľadovej masy je dôležité poznať aj rýchlosť sublimácie. Výsledky výskumov pomáhajú nielen vedcom pri tvorbe klimatických modelov, ale čoraz viac zaujímajú aj politické špičky. Pre mnohých politikov a vojenských stratégov je totiž kľúčové vedieť, ako rýchlo sa mení tvar Grónska, aké plochy zostávajú bez ľadovej pokrývky a do akej miery sa môžu otvoriť nové prírodné zdroje či dopravné trasy.
Nuž a drony, ktoré pravidelne krúžia nad Grónskom, ukazujú, že tieto procesy je možné sledovať prakticky v reálnom čase. Ich flexibilita a relatívne nízke prevádzkové náklady sú značným posunom oproti ére, keď sa museli vysielať pilotované lietadlá s drahým vybavením. Skúsenosti z tohto „dronového“ monitoringu takmer určite povedú k tomu, že výskum v tejto oblasti sa bude ešte rozširovať a dronov nad Grónskom bude len pribúdať.
„Ľadový červ“ a riziko jadrového problému
V minulosti Grónsko takmer zažilo svoju vlastnú verziu jadrového nebezpečenstva. Spomína sa projekt s poetickým názvom „Ľadový červ“ (Ice Worm), čo bol utajený americký vojenský plán, ktorý mohol teoreticky spôsobiť environmentálnu katastrofu. Zostáva tak pripomienkou, že prítomnosť vojenských síl na tomto území má dlhšiu tradíciu, než by sa na prvý pohľad zdalo.
Geopolitický súboj o Grónsko
Čím viac sa Grónsko otepľuje, tým viac sa ukazuje jeho význam na svetovej scéne. Ostrov má z hľadiska prírodného bohatstva značný potenciál, čo dokazuje aj odhad Americkej geologickej služby (USGS). Tá tvrdí, že provincie východogrónskych riftových paniev môžu obsahovať v priemere až 31 400 miliónov barelov ropného ekvivalentu (MMBOE) v podobe ropy, zemného plynu a kvapalných zemných plynov. V preklade to znamená, že mať vplyv na Grónsko môže byť pre mnohé svetové mocnosti nesmierne výhodné.
Ostrov je síce administratívne súčasťou Dánskeho kráľovstva, avšak Grónsko disponuje istou formou samosprávy. Spojené štáty tu kedysi prevádzkovali viacero vojenských základní – dnes zostala už len jediná, známa ako Pituffik (predtým Thule Air Base). Aktuálne geopolitické napätie naznačuje, že záujem o toto územie nepoľaví. Európska únia, Rusko, USA či ďalší významní hráči sa snažia zaistiť si pozíciu na budúcej „šachovnici“, ktorú nové obchodné trasy a prístup k nerastným surovinám môžu priniesť.
Budúcnosť Grónska a prečo by nás to malo zaujímať
Grónsko sa tak stáva príkladom oblasti, kde sa stretávajú záujmy vedcov, ekonómov a politikov. Z vedeckého hľadiska je skúmanie rýchlosti topenia a sublimácie ľadovcov zásadné pre lepšie pochopenie klimatických procesov. Zo strategického hľadiska je to príležitosť získať podrobné informácie o potenciálnych trasách námornej dopravy a o prírodných zdrojoch, ktoré môžu byť v budúcnosti rozhodujúce.
Drony tu hrajú zásadnú úlohu: umožňujú pravidelné a pomerne lacné merania, ktoré poskytujú presné a aktuálne údaje. Tak sa zlepšuje nielen kvalita vedeckého výskumu, ale aj schopnosť svetových mocností činiť rozhodnutia založené na reálnych dátach. Podľa všetkého budeme z Grónska v najbližších rokoch počuť stále viac – a to nielen kvôli ľadu, ktorý sa mení na vodu, ale aj kvôli hľadaniu nových príležitostí, ktoré sa pod týmto „ubúdajúcim štítom“ môžu skrývať.
V konečnom dôsledku je jasné, že nad Grónskom sa už teraz začína formovať budúca geopolitická partia, ktorej prvé ťahy robia aj nenápadne bzučiace drony. Tie totiž sprostredkúvajú pohľad do zákutí, kam sa človek kedysi dostával len s veľkým úsilím – a dnes tak umožňujú vedcom i politikom plánovať svoju ďalšiu stratégiu s väčšou presnosťou, než kedykoľvek predtým.
