Solárne panely na strechách domov ešte pred pár rokmi vyzerali ako jasná stávka na budúcnosť – čistá energia, nižšie účty za elektrinu, dobrý pocit z ekologického riešenia. Vo Švédsku však nad týmto optimistickým obrazom začína visieť otáznik. Nie kvôli tomu, že by technológia nefungovala, ale preto, že sa menia podmienky, za akých sa tieto investície oplatia.
Krajina bola dlhé roky príkladom toho, ako sa dá solárna energetika rozvíjať vo väčšom meradle aj v severných podmienkach. V rekordných rokoch pribúdali obrovské objemy novej fotovoltickej kapacity a trh rástol raketovým tempom. Po niekoľkých boomových sezónach však prichádza vytriezvenie: záujem sa spomaľuje, pravidlá podpory sa sprísňujú a časť firiem v odvetví končí.
Od rekordov k spomaleniu
Vo Švédsku narástla inštalovaná kapacita solárnych elektrární v posledných rokoch veľmi rýchlo. Ešte donedávna tam pribúdali gigawatty novej fotovoltiky ročne a domáce aj firemné inštalácie boli na vzostupe. Solárne panely sa stali bežnou súčasťou rodinných domov, fariem aj priemyselných hál.
Po období rekordov ale prišiel zlom. V roku po solárnom boome sa objavil prvý výrazný pokles novoinštalovanej kapacity. Stále síce pribúdali nové panely a celkový výkon v krajine rástol, no už to nebol ten dynamický skok, na aký si trh zvykol. Solárna energetika tak vstúpila do fázy, ktorá sa viac podobá „vytriezveniu“ než rozprávkovému rastu.
Dôvodov je viac a navzájom sa prelínajú – od politických rozhodnutí cez ceny elektriny až po správanie bánk.
Zmeny v dotáciách: štát už toľko nepritláča na plyn
Jeden z najciteľnejších faktorov je zmena štátnej podpory. Švédsko malo dlhé roky systém dotácií a daňových úľav, ktorý robil solárne panely pre domácnosti veľmi atraktívnymi.
Postupne sa však pravidlá začali meniť:
- daňové zvýhodnenie na inštaláciu solárnych panelov sa má znížiť – od určitého dátumu klesá podpora z pôvodných 20 % na 15 % nákladov
- plánuje sa aj ukončenie samostatnej daňovej úľavy pre tzv. mikrovýrobcov elektriny, teda domácnosti, ktoré prebytky dodávajú do siete
Na papieri ide „len“ o pár percent, v praxi to však znamená citeľné predĺženie návratnosti investície. Čo ešte pred pár rokmi vychádzalo veľmi atraktívne, dnes pôsobí skôr ako investícia, ktorú si človek dvakrát premyslí.
Štát si od týchto krokov sľubuje vyššie daňové príjmy a úsporu verejných financií. Pre ľudí, ktorí uvažujú nad panelmi na streche, je to však jasný signál: podmienky sa menia a riziko, že sa systém podpory opäť upraví, je reálne.
Ekonomika už nie je taká priaznivá
Solárnemu trhu nepomáha ani širšia ekonomická situácia. Úrokové sadzby sú vyššie, takže úvery na fotovoltiku sú drahšie. Aj keď panely a technológie zlacneli, časť domácností a firiem vyčkáva – mnohí dúfajú, že ceny pôjdu ešte nižšie, a odkladajú rozhodnutie na neskôr.
K tomu sa pridávajú kolísavé ceny elektriny. Keď boli ceny energií extrémne vysoké, vlastná výroba dávala veľký zmysel. No v období, keď sú ceny na burze nízke alebo dokonca v niektorých hodinách klesnú do mínusu, výnos z predaja prebytkov nie je taký, ako investori pôvodne očakávali. Návratnosť sa tak predlžuje a kalkulačky prestávajú vyzerať tak optimisticky.
Krachy firiem a nedokončené projekty
Keď sa trh spomaľuje, najviac to zasiahne firmy, ktoré sa počas boomu rýchlo nafúkli. V Švédsku sa v poslednom období objavilo zvýšené množstvo insolvencií a bankrotov v sektore solárnych inštalácií.
Dôsledky:
- niektoré spoločnosti, ktoré ešte donedávna rástli, zrazu nezvládli pokles dopytu
- zákazníci sa v niektorých prípadoch ocitli s nedokončenými inštaláciami alebo bez možnosti jednoducho uplatniť reklamáciu
- záruky a servisné záväzky sú ohrozené, ak firma, ktorá projekt realizovala, jednoducho prestane existovať
Treba však dodať, že nejde o totálny kolaps celého odvetvia – skôr o bolestivú fázu „prečisťovania“ trhu, v ktorej slabšie a preťažené firmy odchádzajú a zostávajú stabilnejšie subjekty.
Zároveň neplatí, že by Švédi vo veľkom demontovali už nainštalované panely. Väčšina systémov zostáva na strechách a normálne vyrába elektrinu. Problém je predovšetkým v nových investíciách a v dôvere voči dodávateľom.
Lekcie pre ďalšie krajiny (aj pre nás)
To, čo sa dnes deje vo Švédsku, by nás nemalo nechať chladnými. Solárna energetika je aj u nás v kurze a mnohé domácnosti a firmy zvažujú podobné investície. Švédska skúsenosť však ukazuje, na čo nezabudnúť:
- Dotácie sú nestále – to, čo dnes vyzerá ako výhodný balík, môže o pár rokov vyzerať inak. Pri rátaní návratnosti je rozumné počítať s rezervou a nevsádzať všetko na to, že systém podpory zostane rovnaký.
- Dôležitý nie je len panel, ale aj firma za ním – pri výbere dodávateľa sa oplatí zaujímať o referencie, finančnú stabilitu a dĺžku pôsobenia na trhu. Lacná ponuka od úplne novej firmy môže niesť vyššie riziko.
- Trh po boome často prechádza „upratovaním“ – je prirodzené, že po období rýchleho rastu príde fáza, v ktorej časť firiem skončí. Je dobré rátať s tým, že nie všetci dnešní hráči budú na trhu aj o desať rokov.
- Ekonomika projektu závisí od cien elektriny – ak sa ceny energií v budúcnosti zmenia, môže sa zmeniť aj to, aký výhodný bude predaj prebytkov do siete.
Nie koniec soláru, ale koniec naivity
Z toho všetkého nevyplýva, že by solárna energetika nemala budúcnosť. Práve naopak – v prechode na čistejšie zdroje energie bude zohrávať dôležitú úlohu aj naďalej. Švédsko však ukazuje, že nadšenie a dobrý pocit z „zelenej voľby“ nestačia.
Ak má byť investícia do panelov rozumná, musí stáť na:
- realistických číslach
- opatrnom sledovaní legislatívy
- dobrej voľbe dodávateľa
- a ochote rátať aj s menej priaznivým scenárom vývoja cien elektriny a dotácií
Švédi dnes platia za rýchly boom a meniace sa pravidlá. Pre nás ostatných to však môže byť cenné varovanie – solárne panely sú výborný nástroj, ale nie zázračná skratka. Bez rozvahy a kvalitného plánovania sa aj zelený sen môže veľmi rýchlo skomplikovať.
