Pes je oddaným spoločníkom človeka, a práve preto znáša odlúčenie od svojho majiteľa veľmi ťažko. Odchod do práce, na nákup či k lekárovi pre neho často predstavuje stresovú situáciu.
Ako mu pomôcť zvládnuť samotu tak, aby doma neštekal, neničil byt a nerušil susedov?
Samota trápi aj psov
Byť sám nie je príjemné ani pre človeka, ani pre psa. Keď zostane doma bez svojho pána, môže prežívať silný smútok a nepohodu.
Svoje emócie potom dáva najavo rôznymi spôsobmi – nadmerným štekaním, vytím, ničením nábytku alebo iných predmetov.
Nie je výnimočné, že po návrate domov majiteľ nájde znečistený byt. Nejde však o pomstu, ale o signál, že pes situáciu nezvláda.
Mnohí majitelia reagujú na takéto správanie krikom alebo trestami. Odborníci však upozorňujú, že tadiaľto cesta nevedie. Najskôr je potrebné pochopiť, čo psa k takémuto správaniu vedie.
Aj psy trpia separačnou úzkosťou
Príčin môže byť viac. Často sa hovorí o separačnej úzkosti, ktorou trpia najmä niektoré plemená – napríklad mopslík, francúzsky buldoček, čivava, foxteriér, austrálsky ovčiak či americký pitbulteriér.
Tieto psy sú na svojho majiteľa extrémne naviazané a akékoľvek odlúčenie prežívajú veľmi dramaticky.
Svoj strach sa snažia zvládnuť rôznymi náhradnými činnosťami, napríklad okusovaním predmetov. Dá sa to prirovnať k nervóznemu človeku, ktorý si obhrýza nechty.
V takýchto prípadoch je trestanie psa kontraproduktívne a jeho psychický stav môže ešte zhoršiť.
Rozmaznaný pes ako problém
Nie vždy je na vine úzkosť. Dôvodom deštruktívneho správania môže byť aj rozmaznanosť a nedostatok výchovy.
Niektoré psy si vyžadujú neustálu pozornosť a nárokujú si priazeň majiteľa natoľko, že ho v podstate ovládajú.
Svoje o tom vie aj pani Jarmila z Přerova, ktorá zdedila temperamentného kokršpaniela po dcére.
„Je to náš miláčik, ale keď mám odísť na nákup alebo k lekárovi, skoro ma nepustí z domu. Šteká, vyje, behá okolo mňa, len aby som neodišla.
Je to ako starať sa o malé dieťa. Musela som mu prispôsobiť celý režim, čo sa podpísalo aj na mojom osobnom živote,“ priznáva.
Začnite s výchovou a pravidlami
Riešenie vždy závisí od príčiny. Ak ide o rozmaznaného psa, ktorý nevníma človeka ako autoritu, je potrebné začať s dôslednou výchovou.
Pes sa, podobne ako dieťa, cíti istejšie, keď má jasné hranice a pravidlá.
Majitelia by mali psovi postupne „povoliť opraty“ a naučiť ho základné povely, ako sú „sadni“, „ľahni“ či veľmi dôležité „zostaň“.
Práve povel „zostaň“ sa dá praktizovať pri každom odchode z domu. Pes si ho spojí s bežnou situáciou, ktorú pozná, a odchod ho nebude tak stresovať.
Rovnako dôležitý je dostatok pohybu, najmä pri aktívnych plemenách. Unavený pes má doma oveľa menšiu tendenciu ničiť veci než ten, ktorý sa nudí.
Pri odchode ho môžete zamestnať aj psími hlavolamami alebo hračkami, v ktorých hľadá maškrtu.
Keď je potrebná pomoc odborníka
Separačná úzkosť je vážny problém a jej riešenie býva dlhodobejšie. Často si vyžaduje postupné privykanie psa na stresovú situáciu, teda na samotný akt odchodu.
Keďže ide o psychicky náročný proces, je vhodné obrátiť sa na odborníka – kynológa alebo behavioristu.
Ten po správnom určení príčiny môže odporučiť aj antistresové prípravky, ktoré sú dostupné vo forme pást, tabliet, obojkov alebo difuzérov.
Správna kombinácia tréningu, trpezlivosti a odbornej pomoci môže výrazne zlepšiť kvalitu života psa aj jeho majiteľa – a zároveň priniesť pokoj do bytového domu.
