Skalky sú medzi záhradkármi vo veľkej obľube. Stávajú sa estetickou dominantou záhrad ako takých, no svoje miesto si nájdu aj na svahoch či v predzáhradkách. Viete, aký obsah skalky si môžete vyskladať? Inšpirujte sa.
Skalka je obľúbený prvok v záhrade, v ktorom hrajú hlavnú úlohu skaly, kamene a štrk. Skalky môžu mať mnoho prirodzených aj umelých podôb, pričom môžu mať rozličné veľkosti a môžu, no nemusia, obsahovať rastliny. Všetko záleží na vkuse ich tvorcu a na účele, pre ktorý sú vytvárané.
Rozmanité skalky
Okrasné skalky v záhrade majú dlhú históriu, pričom ich počiatky by sme mohli hľadať v starých čínskych a japonských záhradách, ktorými sa inšpirovali aj európski záhradní architekti a to najmä počas 19. storočia. Začiatkom 20. storočia sa vyvinuli moderné európske skalky v podobe alpinárií, ktoré boli spájané aj s turistikou, objavovaním nových vysokohorských druhov rastlín a s ich aklimatizáciou a zakomponovaním do záhradnej skalky.
V súčasnosti sú najznámejšie klasické skalky alpínskeho typu, na ktorých sa pestujú nízkorastúce rastliny a dreviny, v snahe vytvoriť miniatúrnu prírodnú scenériu pripomínajúcu horské skaly, štrkoviská a vysokohorské lúky. Väčšina rastlín pestovaná v alpínskej skalke pochádza z oblastí s vysokou nadmorskou výškou a je prispôsobená na tamojšie extrémne podmienky. Skalničky majú spoločné nároky na pestovanie. Obľubujú málo výživné, kamenisté pôdy s dobrou priepustnosťou a slnečné stanoviská. Aj keď majú skalky mnoho foriem a ich tvorba nemá jasne stanovené pravidlá, skalky nie sú len náhodne vysypané skaly na záhrade, medzi ktorými rastú skalničky. Skaly, štrk a rastliny by mali byť dômyselne uložené tak, aby vytvárali estetickú kompozíciu a skalka prirodzene zapadala do okolia.
Typy skaliek
V záhrade si môžete vytvoriť toľko druhov skaliek, koľko je len prírodných scenérií a pri plánovaní vás obmedzujú len priestorové podmienky v záhrade a vaša predstavivosť. Poznáme však niekoľko základných typov záhradných skaliek, ktoré sa od seba výrazne odlišujú svojou formou.
Klasická skalka Klasické skalky, známe aj ako alpínske skalky alebo alpináriá, vidíme v našich záhradách najčastejšie. Väčšinou sa budujú na prírodných svahoch alebo zvlneniach terénu, pričom sú väčšie a menšie skaly rozmiestnené do priestoru skalky tak, aby imitovali prirodzenú vysokohorskú scenériu. Veľkosť a tvar skalky, typ kameňov a použité skalničky sú značne variabilné a môžu sa kombinovať na dosiahnutie požadovanej kompozície.
Škárová skalka Škárová skalka sa od klasickej alpínskej skalky odlišuje typom použitých kameňov a formou ich ukladania v rámci skalky. Škárová skalka sa buduje postupným ukladaním plochých kameňov bokom (na kant) a vedľa seba tak, aby medzi sebou vytvárali škáry, do ktorých sa následne sadia skalničky. Takýmto spôsobom sa imitujú prírodné scenérie vrstiev skál, ktoré sa vplyvom geologického vrásnenia pretočili a vytvorili zaujímavé štruktúry na povrchu.
Miniatúrna skalka Miniatúrne skalky sú zmenšeninou záhradných skaliek v kvetináči alebo v inej nádobe. Sú vhodnou alternatívou pre tých, ktorí nemajú záhradu, prípadne pre pestovateľov, ktorí si chcú vytvoriť skalku aj v interiéri. Pri tvorbe miniskaliek platia také isté princípy ako pri skalkách klasických rozmerov, len v menšej mierke. Aj v tomto prípade je potrebné zabezpečiť dokonalú drenáž v nádobe, aby sa v nej rastliny neutopili. Miniatúrne skalky sa často kombinujú s bonsajmi, pri vytváraní zmenšených prírodných scenérií.
Suchý potok Suché potoky sa stali moderným prvkom záhradnej architektúry a z určitého pohľadu ich tiež môžeme považovať za skalky. Suchý potok stvárňuje imaginárny vodný tok v záhrade a dodáva jej tak dynamiku a harmóniu. V suchom potoku nechceme a nemôžeme pestovať skalničky, pretože je oproti okolitému terénu znížený, čo znamená zvýšenú vlhkosť. Z tohto dôvodu sa do suchého potoka vyberajú rastliny, ktorým takéto podmienky vyhovujú a sadia sa na okraje suchého potoka, čím umocňujú jeho línie.
Suchý múrik Aj suché múry a múriky sú veľmi obľúbeným prvkom v záhradách a pokojne ich môžeme považovať za skalky. A to najmä vtedy, ak sú vhodne zakomponované do kompozície záhrady a doplnené o prevísajúce a popínavé rastliny. Suchými múrikmi sú často zakončené aj iné typy skaliek.
Skalky kombinované s vodnými prvkami Aj keď si pod pojmom skalka väčšinou predstavujeme suchú skalku alpínskeho typu, neznamená to, že by v každej skalke mali byť vysokohorské skalničky a, že by mala byť skalka suchá. Naopak, pod okrasnými skalkami môžeme rozumieť akékoľvek využitie prvkov z prírodných skál v záhrade a nemusíme sa obmedzovať na stereotypy. V záhradnej architektúre sa skalky kombinujú aj s jazierkami, potokmi, či inými vodnými prvkami v záujme vytvorenia scenérie, ktorú môžeme pozorovať aj v prírode. Vodným prvkom sa prispôsobuje aj skladba rastlín a rozsah ich výsadby.
Ako urobiť skalku v záhrade
Vytvorenie okrasnej skalky je síce fyzicky náročné, no nie je to komplikované a všetko čo na to potrebujete sú skaly, štrk, pôda a skalničky.
Výber miesta pre skalku Výber miesta pre skalku a jej zakomponovanie do záhrady je kľúčové preto, aby skalka pôsobila prirodzene a harmonicky s okolím. Skalka pred domom alebo skalka na rovine a obkolesená pokoseným trávnikom jednoducho nemôže pôsobiť prirodzeným dojmom už len kvôli svojmu okoliu. Skalka nemá pôsobiť ako päsť na oko, naopak, čaro skalky je v jej nenásilnej elegancii a v súhre s okolím. Najkrajšie skalky pôsobia v záhrade tak, ako keby ich tam vytvorila príroda a boli tam odjakživa. Ideálnym miestom pre skalku je svahovitý terén, prípadne kopec či vlnitý profil záhrady. V každom prípade je potrebné zabezpečiť pre skalničky dokonalú drenáž vody, v čom nám pomáha vyvýšená poloha skalky v porovnaní s okolitým terénom. Orientácia skalky môže byť v podstate akákoľvek, no podľa nej budeme do skalky vyberať vhodné rastliny. Východná a severovýchodná orientácia vyhovuje väčšine vysokohorských skalničiek, zatiaľ čo južná a západná orientácia bude viac vyhovovať rastlinám, ktoré potrebujú priame slnko, ako napríklad rozchodníky, skalnice a rôzne iné suchomilné rastliny.
Úprava terénu a pôdy pod skalkou Z pôdy pod budúcou skalkou odstránime burinu aj s koreňmi a terén upravíme do požadovaného tvaru. Kvôli prehľadnejšej práci si môžeme vyznačiť okraje a kontúry budúcej skalky značkovačom. V prípade, ak je pôda ťažká (ílovitá), nasypeme na celú plochu pre skalku drenážnu vrstvu (20 cm) v podobe jemného štrku alebo hrubého piesku. Na drenážnu vrstvu pridáme vrstvu substrátu, ktorý pripravíme zo záhradnej zeminy, kompostu (záhradníckeho substrátu) a drenážnej zložky (jemný štrk, piesok, drvená tehla alebo iné priepustné materiály). Drenážna zložka substrátu by mala tvoriť minimálne 50 % substrátu. Do takto pripraveného substrátu sa budú neskôr vysádzať skalničky.
Výber a ukladanie kameňov do skalky Výsledná podoba skalky by mala čo najprirodzenejšie zobrazovať prírodné scenérie a tomu by mal byť podriadený aj výber a uloženie skál. Vhodnou voľbou sú vždy lokálne sa vyskytujúce kamene (pieskovec, vápenec, rula, žula a iné horniny), aby skalka zapadala do okolitého prostredia. Kombinácie skál rôznych farieb vyzerajú väčšinou neprirodzene a preto je vhodné zamerať sa len na jeden farebný tón. Najskôr ukladáme najväčšie skaly, pretože sú náročné na manipuláciu. Pred každým uložením vyhĺbime pre skalu lôžko, do ktorého ju položíme tak, aby bola stabilná. Každú skalu si pred uložením prezrieme a vyberieme najkrajšiu pohľadovú stranu, ktorá sa najviac hodí do kompozície skalky. Skaly ukladáme tak, aby čo najviac pripomínali skaly v prírode a vyhýbame sa neprirodzeným (napr. kolmým) uloženiam kameňov. Pri väčších skalkách nezabúdame ani na vytvorenie cestičiek (väčšinou z plochých kameňov), ktoré nám pomôžu pri budúcej starostlivosti a pohybe po skalke. Skalku postupne zaplníme aj menšími kameňmi, pričom medzi nimi nechávame malé škáry pre skalničky a väčšie plochy pre rozpínavejšie rastliny.
Výsadba skalničiek Do voľných škár a na voľné plochy vysádzame jednotlivé rastliny tak, aby sme vytvorili cieľovú kompozíciu. Do zadnej časti skalky sa zvyčajne vysádzajú vyššie rastliny a dreviny (vytvárajú pozadie skalky a začleňujú skalku do okolia) a do prednej časti nižšie druhy na zvýraznenie výšky skalky. Pri výsadbe rastlín do úzkych štrbín, ich najskôr zbavíme pôdy v koreňovom bale (opatrne prstami rozoberieme koreňový bal a uvoľníme korene) a takéto voľnokorenné rastlinky opatrne sadíme do škár v skalke. Samotné skalničky vyberáme tak, aby bola skalka zaujímavá v každom ročnom období a pre každú rastlinu nájdeme miesto, kde jej budú vyhovovať svetelné a priestorové podmienky. Na výber máme širokú ponuku rôznych horských skalničiek (lomikameň, klinček, poniklec, zvonček, horec a mnohé iné ), okrasných tráv, sukulentov, rozchodníkov, kobercových rastlín (dúška materina, flox, tarička,..) a zakrpatených drevín. Nezabúdame ani na ihličnany a stálozelené dreviny, ktoré skalku oživia počas zimy. Aj v tomto prípade však platí, že menej je viac. Účelom skalky nie je pestovať čo najviac druhov exotických skalničiek na jednom mieste, ale vytvorenie prirodzenej scenérie, v ktorej zvyčajne rastie len zopár druhov. Pri výsadbe myslíme na to, že rastliny sa časom rozrastú a skalku zaplnia, takže ich nevysádzame príliš nahusto. Po výsadbe pokryjeme okolie rastlín mulčom v podobe kamennej drte alebo hrubšieho štrku, ktorý obmedzuje zakorenenie burín.
Kedy stavať skalku Skalku je možné tvoriť od jari do jesene, no na výsadbu skalničiek je najvhodnejšie jarné obdobie. V prípade kontajnerovaných rastlín je možné vysádzať počas celej sezóny.
Starostlivosť o skalku Skalky (a to najmä klasické alpínske skalky) sú pomerne náročné na starostlivosť. Predovšetkým chúlostivé vysokohorské skalničky, si budú vyžadovať vašu pozornosť. Ich údržba tkvie v odstraňovaní drobnej buriny, ktorá sa v skalke napriek mulču uchytí a v zostrihávaní/redukovaní príliš rozpínajúcich sa rastlín. Niektoré druhy rastlín potrebujú aj pravidelnú zálievku a ochranu proti mrazu vo forme prikrytia čečinou. Skalku tiež narúšajú živly (vietor, dážď, sneh, ľad, teplota) a škodcovia (vtáky, myši, krtkovia, slimáky a hmyz), takže je potrebné ju udržiavať a obnovovať.
Pozrite si fotogalériu k článku TU
