Záhrada je dokonalou oázou pokoja, harmónie a ticha. Slúži na relax, ale aj aktívny odpočinok pri starostlivosti o zeleninové či kvetinové záhony. Je preto nutné zaobstarať si aj priestor pre ľahký a pohodlný pohyb medzi jednotlivými zákutiami. V tomto smere vám pomôže záhradný chodník. Inšpirujte sa.
Jednoduchý a lacný chodníček sa môže využiť na spojenie dvoch miest ako odstrániteľný prvok, ale aj ako trvalé riešenie pre odľahlejšie a menej navštevované časti záhrady.
Záhradný chodník spojí tie najkrajšie zákutia
Chodník je líniová stavba, spájajúca dva objekty alebo prvky záhradnej architektúry tak, aby boli dostupné za každého počasia. Musí byť primerane široký (najmenej 60 cm), v rovnakej úrovni s okolitým terénom, odvodnený konštrukčne alebo spádovaním tak, aby bol schodný aj za mokra. Konštrukčne sa skladá z podkladovej a povrchovej (pochôdznej) vrstvy, môže byť lemovaný obrubníkom. Pre zachovanie bezpečnosti musí mať rovný a primerane drsný povrch. Pri návrhu a zakladaní môžeme ušetriť aj financie a to hneď niekoľkými spôsobmi:
- urobiť čo najužší chodník
- vynechať povrchovú vrstvu (dlažbu)
- vybrať lacný a v danom prostredí dostupný materiál
- využiť materiál pôvodne určený na iné stavby
Dôležitou zásadou však je, že finančná nenáročnosť nesmie byť viditeľná (chodník musí pôsobiť ako jediný možný variant pre vašu záhradu), konštrukcia chodníka musí mať určitú životnosť, a tiež treba mať na pamäti, že nedbalé vyhotovenie sa nám za krátky čas vypomstí degradáciou konštrukcie. Pracujme tak, aby sme aj dočasne mienený chodník mohli (napríklad v prípade vhodnosti miesta) využívať ako trvalé riešenie.
Jednoduché typy chodníkov Jednoduché a finančne nenáročné typy chodníkov sú:
- chodníky s povrchmi zo sypaných materiálov (štrk, borka)
- stupajové chodníky z jednotlivých dlaždíc, kladených do pieskového lôžka
- užšie línie vyskladané zo zvyškov rôzneho dlažbového materiálu
- chodníky urobené v kombináciách dlažby a sypaného materiálu
Typ chodníka a výber materiálu nesmie byť na úkor jeho estetického vzhľadu. A práve materiálovo jednoduché záhradné chodníky môžu byť zaujímavé svojou esovitou krivkou, prechádzajúcou cez záhon výsadieb, prerušovanou líniou dlaždíc v trávniku či oblúkom lemujúcim plochu. Jednoduchosť materiálu môže byť esteticky vyvážená tvarom línie, vhodným pomerom šírky k dĺžke, miestom vedenia línie a striedmosťou využitia prvku (primeraným množstvom opakovania). Nenáročné chodníky sa hodia aj na delenie alebo sprístupnenie väčších výsadbových záhonov, ktoré treba občas ošetrovať.
Zakladanie chodníka Aby chodník mohol slúžiť primerane dlhý čas (nezarastal trávou počas druhej sezóny po založení, prípadne aby ho nezaplavovala pôda po každom daždi), musia byť pri jeho plánovaní dodržané určité zásady a pri zakladaní uplatnené nasledujúce kroky. Zakladanie chodníka pozostáva z:
- vytýčenie vhodnej trasy
- vykopanie ryhy primeranej šírky a hĺbky v stanovenej línii
- položenie podkladovej (nosnej a drenážnej) vrstvy modeláciou profilu a zhutnením dna odkopaného lôžka
- doplnenie podkladu o vybraný povrch
Trasovanie chodníka Pri návrhu trasy chodníka sa musí vychádzať nielen zo vzájomnej polohy spájaných prvkov, ale treba rešpektovať aj celkovú veľkosť a šírku pozemku. Pamätajte na to, že čím je pozemok menší, tým menej chodníkov na ňom potrebujeme. Trasu chodníka si treba dopredu vytýčiť v teréne pomocou kolíkov, najmä pri oblúkových líniách, pričom postupujeme tak, že pri úzkych vytyčujeme jeden z okrajov a od neho potom líniu druhej strany, vzdialenú o šírku chodníka. Pri širších líniách môžeme vytýčiť stredovú os chodníka a okraje vymerať na obe strany. Vytýčenie okrajových línií je dôležité pri kladení obrubníkov, ktoré sú odporúčané na chodníkové konštrukcie zo sypaných materiálov a zakladajú sa prvé (na okraje lôžka).
Konštrukcia chodníkov zo sypaných materiálov Konštrukcia chodníka sa skladá z podkladovej a krycej povrchovej vrstvy. Podklad je nosný a má aj drenážnu funkciu, vhodným materiálom je štrk alebo piesok, hutnený a položený na dno odkopaného lôžka. Úpravy bez nosnej vrstvy alebo s nosnou vrstvou urobenou narýchlo (napríklad nerovnomerne zhutnenou) začnú postupom času nerovnomerne sadať, čo sa prejaví aj nerovnosťami na povrchu. Podkladovú vrstvu treba zhutniť za výdatného kropenia vodou.
Na nenáročné, príležitostne používané chodníky stačí vyrovnávacia (a filtračná) vrstva piesku 5 až 10 cm, pričom ich zakladáme do hĺbky 10 až 18 cm. Frekventovanejšie chodníky zakladáme do hĺbky 15 až 20 cm, s podkladovou vrstvou štrku hrubou 8 až 10 cm. Na menej frekventované chodníky možno použiť ako kryciu vrstvu štrkový alebo borkový sypaný povrch. Používa sa vrstva hrubá 7 až 10 cm pri štrku a 10 až 15 cm pri borke. Na povrch vytváraný sypaním materiálov treba vrstvu pri kladení správne zhutniť, najlepšie v primerane vlhkom stave, aby sa vytvoril dostatočne pevný povrch bez zbytočných vzduchových medzier.
Odvodnenie chodníka Pri chodníkoch s povrchom zo sypaných materiálov, ktoré sú pre vodu priepustné, netreba vrstvy špeciálne odvodňovať, lebo sypký materiál má schopnosť prepúšťať zrážkovú vodu do spodných vrstiev. Stačí, ak dno výkopu jednostranne priečne zošikmíme alebo pri širších chodníkoch vytvoríme dno v priečnom profile v strede mierne vyklenuté (o 3 až 4 cm nad okraje). Spádovaním dna výkopu dosiahneme rýchle odvedenie vody z vrstiev nad ním.
Zábrana proti prerastaniu buriny Pri chodníkoch so sypkými povrchmi je nevyhnutné použiť netkanú geotextíliu pod podklad na dno výkopu, aby sa zabránilo prerastaniu burín cez povrch vrstiev, čo by rýchlo znehodnotilo celý chodník so síce zhutneným, ale predsa nespojitým povrchom. Syntetická textília je priepustná pre vodu a vzduch a bráni aj ponáraniu kameňa podkladovej vrstvy do podložia. Pri ukladaní na dno treba textíliu zahnúť smerom nahor, aby pokryla a chránila aj okraje výkopu. Pod tmavú borku sa hodí čierna farba textílie, na svetlejší štrk môže byť svetlá. Ak nedáme geotextíliu na dno výkopu, môžeme ju položiť medzi podkladovú a povrchovú vrstvu konštrukcie.
Lemovanie obrubníkmi Chôdza po sypkom materiáli spôsobuje jeho roznášanie na strany, preto si chodníky so sypkým povrchom priam vyžadujú spevnenie obrubami alebo obrubníkmi. Obruby sú širšie z rôzneho dlažobného materiálu, obrubníky užšie betónové alebo celkom úzke (len niekoľko milimetrov široké) obrubníkové pásy na oddelenie konštrukcie chodníka od trávnika alebo záhonu. Obruby z kameňa, betónu a tehál ukladáme do betónového základu. Použitím vhodnej obruby bude chodník stabilnejší, ale aj krajší. Okraj možno spevniť žulovými kockami aj tehlovou obrubou (štrkový povrch), alebo olemovať dubovými hranolmi (železničných podvalov), prípadne rezmi guľatiny (borkový materiál). Obrubníkové pásy sú najlepšie kovové alebo z recyklovaného plastu. Ponárajú sa kolmo do terénu, sú dostatočne stabilizujúce, pritom dosť tenké a možno ich tvarovať do oblúka. Ak je pôda dostatočne únosná (hlinitá, ílovito-hlinitá), postačí na stabilizáciu okraja aj kolmé zaseknutie, obzvlášť vtedy, ak vystelieme odkopané lôžko netkanou geotextíliou nielen na dne, ale aj na bočných okrajoch.
Chodníky z kameňa, štrku a pravidlá ich stavby
Chodníky z kameňa, či už prírodného alebo umelého, sa hodia viac k murovaným domom, kde je pri výstavbe okolia použitý najmä prírodný materiál, akým je drevo. Hodia sa predovšetkým do záhrad so skalkami. V prípade, že sa majú chodníky z kameňa napájať priamo na terasu, aj tá by mala byť vydláždená prírodným materiálom alebo mať podlahu z dreva. Chodníky z prírodného kameňa sú vhodné na rovinu, ako aj do mierneho svahu. Pri ich výstavbe je dobré nechávať medzi jednotlivými kusmi kameňa dostatočne veľké škáry, aby nimi pri daždi odtekala voda a nezhromažďovala sa na chodníku. Na dláždenie sa hodia kocky alebo platne rôznych rozmerov, pričom ich tvary nemusia byť pravidelné. Veľmi dobre pôsobí aj chodník vyložený väčšími doskami z prírodného kameňa. Je vhodný najmä pre tzv. stupajové chodníky, čo znamená, že ich platne sú položené v odstupoch predstavujúcich približnú dĺžku kroku a väčšinou sa zapúšťajú do trávnika. Prírodný kameň sa teší obľube nielen pre svoj príjemný vzhľad, ale hlavne vďaka jeho výbornej kvalite. Medzi najkvalitnejšie patrí žula, vápenec a rula.
Chodníky vysypané štrkom Tento typ chodníkov sa pri výstavbe zaraďuje k lacnejším a nenáročným stavbám. Náklady, ktoré však v počiatočnej fáze ušetríte, vydáte neskôr pri občasnom dosýpaní štrku. A podobne na tom budete aj s časom. Štrkové chodníky sú náročné na údržbu. Ťažko sa z nich vyhrabuje napadané lístie, nehovoriac o pretrhávaní trávy či buriny, ktorá sa v nich bez problémov zakorení. Kvôli estetike je dobré zvýrazniť okraje chodníkov prostredníctvom obrubníkov. Ku kvalitám štrkového chodníka patrí bezproblematické odvádzanie dažďovej vody. Napriek tomu, že pôsobí veľmi prírodne, hodí sa na väčšie plochy, napr. do parkov.
Tehlové chodníky Vďaka svojej farbe vyzerajú v zeleni záhrady veľmi pôsobivo. Napriek príjemnému povrchu sa však ich kvalita a trvácnosť nedá porovnať s betónom a kameňom. V porovnaní s nimi sú podstatne mäkšie. Ak napriek tomu uvažujete o ich využití ako materiále na stavbu chodníkov, siahnite v každom prípade po mrazuvzdorných tehlách.
Chodníky z drevenej dlažby Ak ste ešte o nej nepočuli, tak táto dlažba sa vyrába z guľatých klátikov kvalitného dreva, ktoré sú vysoké od 15 do 20 cm. V exteriéri sa osvedčili najmä dreviny ako dub a buk, ale dobre použiteľné sú aj agát, čerešňa a borovica. Ich drevo vynikajúco znáša vlhkosť a vďaka tomu odoláva hnilobe po celé roky. Dlažba je pri chôdzi veľmi príjemná, teplá a samozrejme, nehlučná. Drevo sa ako materiál na dláždenie chodníkov hodí najmä do podhorských a horských oblastí, najčastejšie ku zrubovým domom a chatám.
Optimálne miery záhradných chodníkov
- Ak budujete záhradný chodník idúci od cesty k vašej bráne, mal by byť dostatočne široký na to, aby po ňom mohli pohodlne kráčať vedľa seba dvaja ľudia, čo znamená, že by nemal byť užší ako 120 cm
- Záhradný chodník okolo domu nazývame odkvapovým chodníkom. Väčšinou je vyrobený z betónových dlaždíc, lacnejšiu alternatívu predstavuje štrk. Ak chodník slúži výhradne tomuto účelu, stačí ak bude široký 50 cm, maximálne však 60 cm
- Ak je funkcia odkvapového chodníka kombinovaná s chodníkom mala by jeho šírka dosahovať minimálne 100 cm, ideálna šírka by však mala predstavovať 120 cm. Pozor, ak chcete aby chodník slúžil svojmu účelu, pri stavbe nezabúdajte na jeho spád
- Chodníky v záhrade by nemali byť zbytočne široké, aby záhradu neoberali o zeleň. Navyše, najmä v malej záhradke by pôsobili neesteticky. Šírka chodníka pre pohodlnú chôdzu je 60 – 70 cm. Ak je však vaša záhrada skutočne veľká, môžu byť hlavné chodníky široké 100 až 120 cm
Pozrite si fotogalériu k článku TU
V tejto súvislosti by vás mohlo zaujímať:
