Prečo by sa mali občania Slovenska zúčastniť na tohtoročných voľbách do NR SR?
Sme presvedčení, že pre demokraciu je najlepšie, aby išlo voliť čo najviac ľudí. Parlament a vláda tak budú najreprezentatívnejšie. Budú mať väčšiu legitimitu. Nízka volebná účasť je ohrozením pre demokraciu. Nízka volebná účasť znižuje legitimitu a reprezentatívnosť parlamentov a vlád. Dôsledkom toho sa politici necítia viazaní veľkou časťou obyvateľov. Veľká časť obyvateľov kašle na politiku, čo je prvý predpoklad toho, aby si politici robili, čo chcú. Nemajú sa komu zodpovedať, pretože nemajú dostatok vlastných voličov. Politici sú potom odtrhnutí od reality. Nie je to ale len ich vina, ale aj vina ľudí, ktorí sa odmietajú zúčastniť na voľbách. Druhé obrovské riziko je, že nízka volebná účasť zvyšuje šancu populistov a extrémistov dostať sa do parlamentu a vlády. Extrémistické strany majú stabilné jadro voličov, ktorí disciplinovane chodí k voľbám. Čím je nižšia volebná účasť, tým ich základné voličstvo predstavuje väčší percentuálny podiel na odovzdaných platných hlasoch. Opačne, čím je vyššia volebná účasť, tým sú ich stabilní voliči menšou časťou. Vyššia volebná účasť znižuje riziko populistov a extrémistov dostať sa do parlamentu a vlády. Tretie riziko, nízka volebná účasť je prvým krokom, ktorý môže viesť k vzniku diktatúry.
Prečo by občania mali voliť Vašu stranu?
Paliho Kapurková vznikla pre nevoličov. Odlišujeme sa od všetkých strán tým, že sme strana pre ľudí. Ostatné strany lezú ľuďom na nervy. Každá strana je namočená v nejakej kauze a ľudia sú z toho znechutení. Podľa prieskumov vieme, že k voľbám príde približne 50 percent ľudí. Z nich má každý vybranú svoju politickú stranu zo sedemnástich, ktoré kandidujú. To je vynikajúca správa. Horšia správa je, že 50 percent ľudí zostane doma. Medzi nimi je väčšina, ktorá by chcela ísť voliť, ale nevie si vybrať. Nemôžu odovzdať platný hlas. Ak by aj išli voliť a hodili by na protest biely lístok, bol by to neplatný hlas. Keby mohli odovzdať platný hlas, voliť by prišli. Jeden z našich dvoch volebných programov je, že chceme zaviesť do nášho volebného systému prvky, ktoré by ľudí motivovali prísť voliť. Jeden z nich je zavedenie možnosti voľby nikoho, alebo voľby proti všetkým. Chceme zaviesť možnosť platnej voľby nikoho. Keďže dnes to nie je možné, Paliho Kapurková zobrala na seba túto úlohu. Kto teda volí Paliho Kapurkovú odovzdáva protestný hlas proti všetkým politikom, ale zdôrazňujem, že platný hlas. My na rozdiel od ostatných strán sa neusilujeme o získanie politickej moci. My absolútne garantujeme, že sa nás nebude týkať korupcia, klientelizmu, pretože nám nejde o zisk politickej moci. Nám ide o to, aby hlas ľudí, ktorých často nazývame aj mlčiaca väčšina, bolo počuť. Aby hlas ľudí bol zastúpený v parlamente a to typickým spôsobom pre mlčiacu väčšinu. Prostredníctvom mlčiacich prázdnych kresiel. Preto ak prekročíme túto hranicu a budeme mať nárok na parlamentné kreslá, tieto kreslá zostanú prázdne. Aby tak štyri roky reprezentovali mlčiacu väčšinu, aby sa na ne štyri roky politici pozerali a pripomínali im, že by mali myslieť aj na tých ľudí, ktorí nevolili nikoho kto je v parlamente, ani nikoho z mimoparlamentných strán. My teda hovoríme: Voliči, poďte voliť. Vyberte si kohokoľvek. Ak si neviete vybrať, tak je tu Paliho Kapurková, strana pre nevoličov, môžete jej odovzdať hlas a symbolicky tak ukázať zdvihnutý prst všetkým politikom v tejto krajine.
Ktorým heslom sa ako politik riadite?
Nie sme štandardná politická strana, pretože tie sa uchádzajú o moc. My chceme byť prostredníkom k tomu, aby ticho bolo trochu do hluku počuť. Naša strana má len jedného člena, ktorý je aj predsedom. Z tohto dôvodu aj garantujeme, že sa nebude štiepiť, hádať, nebudú vznikať frakcie a rôzne iné veci, ktoré sú známe zo štandardných strán. Som zakladajúci sympatizant, ale nie som členom strany. Ani sa necítim byť politikom. V skutočnosti sme občianska aktivita, ktorá je v politickom kabáte. My sme tu na to, aby sme mobilizovali voličov a ak by som povedal heslo, ktorým sa riadim v živote, tak je to: keď chcem niečo kritizovať, tak sa mám zúčastniť toho celého. Opačne poviem. Keď sa niečoho nezúčastňujem, napríklad som nechodil voliť, nemám ani právo kritizovať a vyjadrovať sa k tomu. Keďže mňa zaujíma v akej krajine žijeme a v akej krajine budú žiť naše deti, zároveň nechcem byť politikom, pretože je to hra, ktorej pravidlá sú mi veľmi vzdialené, tak sme zvolili túto alternatívu. Byť občianskou aktivitou v politickom kabáte. Týmto spôsobom slúžiť ľuďom, týmto spôsobom hovoriť do veci verejných. Keď urobíme všetko, čo je v našich silách, máme právo kritizovať a vyjadrovať sa. Ale neštandardnými spôsobmi, ktoré si žiadna strana nemôže dovoliť.
Napríklad?
Náš slovník nemusí byť úplne korektný, úplne diplomaticky správny. Chceme pomenovávať veci pravými menami, či sa to niekomu páči, alebo nie. Či to bude považovať za vhodné, alebo nie. Mnoho vecí v tejto krajine je totiž postavených dole hlavou. Jedna zo základných vecí je názvoslovie. Možno niekomu to príde banálne, alebo úsmevné, ale sú v tom zakorenené mnohé problémy v našej spoločnosti. Jablko sa volá preto jablko, lebo je to jablko. Hruška sa volá preto hruška, lebo je to hruška. To je dôležité. Keď poviem jablko, ľudia si predstavia jablko a keď ho jedia, cítia chuť jablka. Ale nikdy nenazývame jablkom hrušku, alebo hrušku jablkom. Ale zrazu je v našej spoločnosti kopec vecí, ktoré sú naopak pomenované. Príklad. V demokratickej spoločnosti, ktorá je zložená zo slobodných ľudí, ktorí si spomedzi seba volia reprezentantov, majú im títo reprezentanti slúžiť. V konečnom dôsledku ich ľudia platia. Z daní sa skladáme na to, aby niekto kontroloval ľudí na cestách, aby bolo zdravotníctvo, súdnictvo … Je veľmi komické, keď naši najvyšší reprezentanti sa volajú vláda, pretože oni si potom myslia, že nám vládnu. Ale vládnuť môže akurát vladár vo feudalizme, keď má moc delegovanú od Boha. To sú vladári, ktorí vládnu. Keďže tu ale feudalizmus nie je a moc je zo spodu, tak sú to ľudia, ktorí majú slúžiť. Je preto absurdné, aby sa volali vláda. Môžu sa volať akurát služobníctvo. Je to korektné, správne a hygienické pomenovanie. Je dôležité, aby tí, čo slúžia sa volali služobníctvo, ministri služobníci, to je aj doslovný preklad z latinčiny. Predseda vlády by sa mal volať predseda služobníkov.
Čo považujete za momentálne najväčší problém, ktorý trápi občanov Slovenska?
Prebieha diskusia, či majú byť odvody také, alebo onaké. Či má byť daň rovná, alebo krivá. Či sa majú dane a odvody znižovať, alebo zvyšovať. Sú to dôležité debaty, ale čiastkové.
Čo je teda tým najväčším problémom?
Za tým všetkým stojí správne pomenovanie. Tým by sme mali začať. Keď nepomenujeme správne veci, potom máme nesprávne očakávania. Takže jedným zo závažných problémov Slovenska je, že veci sa nevolajú pravými menami. Na úradoch nám hovoria, že som stránka. Majú stránkové hodiny. Stránka je v knihe list papiera. Ja sa necítim byť listom papiera. Som klient. Ten pán, alebo dáma, ktorý tam sedí si musí uvedomiť, že je platený z mojich peňazí, musí sa ku mne správať ako ku klientovi. To je ďalší príklad toho, kam vedie nesprávne označovanie. Advokát nepovie niekomu, že je stránka, ale klient a tak sa k nemu správa. Ďalší omyl sú takzvané vládne peniaze, alebo takzvaná vládna rezerva. To je absurdné. Žiadne vládne peniaze neexistujú. Existujú len peniaze nás všetkých daňových poplatníkov. Chceme, aby vždy, keď sa služobníci vyjadrujú o našich peniazoch, aby povedali, že je to z peňazí nás všetkých. Aby povedali, že na toto ihrisko sa vám poskladali všetci občania SR. Keď to tak nie je, vzniká ilúzia, že vláda je nejaký subjekt, ktorý má vlastnú tlačiareň, tá mu natlačí peniaze a my potom naťahujeme ruky a pýtame si ich. Ďalšia absurdná vec je diskusia o štátnom rozpočte. Aký veľký má byť deficit? Absurdné. Štátny rozpočet nemá mať deficit. Každá rodina to vie, že môže len toľko minúť za mesiac, koľko zarobí. Neexistuje, aby desaťkrát za sebou minuli o jednu desatinu viac ako zarobia, potom zas o tri percentá viac a oslavovali. Keď rodina zarobí viac, pretože boli odmeny, vie, že si musí odložiť na horšie časy. Môže potom z toho čerpať, keď prídu zlé časy. Keď rodina nemá, môže si požičať od suseda, ale musí vedieť, že to nie je normálne, že je to len do času a bude to musieť vrátiť. Je tu teda veľa anomálií, absurdností, ktoré treba pomenovať v základe. Preto si myslíme, že najväčším problémom Slovenska, a je to vážna vec, hoci o tom hovoríme veselou formou je to, že veci sa nenazývajú pravými menami.
Ako vnímate fakt, že médiá zaplatili politikom a sudcom v súdnych sporoch len v roku 2009 viac ako 100.000 eur?
Neviem, či by som mal teraz vysloviť z mojich úst bez toho, aby sa stalo niečo s mojím jazykom, slovo nezávislé súdnictvo. Keby to bola fraška, tak by sme sa zasmiali. Ale to je tragikomédia, ktorá sa týka nás všetkých. Plazivý spôsob v ľuďoch aj tú poslednú túžbu po spravodlivosti vymazal. Snažia sa v ľuďoch zrušiť vieru, že existuje niečo ako spravodlivosť. Je absurdné, aby sa ministerstvo dnes volalo ministerstvo spravodlivosti. To je čistý Orwel. To, čo sa nazýva súdnictvom, by sa malo nazývať veľkým bahnom. To, čo sa nazýva ministerstvom spravodlivosti by bolo oveľa pravdivejšie, keby sa volalo ministerstvo nespravodlivosti. Je to veľmi smutný obraz toho, kam to môže viesť, keď tí, ktorí nám majú slúžiť, sa tvária, že nám vládnu a že sú nad zákonom.
Ste za obmedzenie poslaneckej imunity tak, aby sa vzťahovala iba na hlasovanie a výroky v NR SR?
Čo sa týka poslaneckej imunity je tu hlboké a vážne nedorozumenie. Poslanecká imunita je absurdné spojenie. Skôr by som navrhoval imunitu bežných občanov proti poslancom. Niet žiadneho dôvodu, aby ten kto mi má slúžiť, aby mal väčšiu imunitu, aby bol chránený pred zákonom viac ako ja. To je ako keby šofér autobusu, ktorý má slúžiť tým, že vezie svojich pasažierov a je jeho povinnosťou, aby ich odviezol, pretože sa mu poskladali na jeho plat tým, že si zakúpili cestovný lístok a ten šofér by mal imunitu a mohol by šoférovať opitý. Mohol by niekoho prejsť. My by sme diskutovali o tom, ako veľmi môže byť opitý, alebo či môže ísť rýchlejšie o 30 alebo 40 km/h. To je absurdná situácia. Ja by som navrhoval, aby politici nechodili ani tak rýchlo po cestách, ako chodia normálni ľudia. Politici by mali v obciach chodiť maximálne tridsiatkou, mimo obcí nie rýchlejšie ako 70 km/h a po diaľniciach určite nie rýchlejšie ako 100 km/h.
Ste za zvýšenie / zníženie / ponechanie súčasnej úrovne daňového a odvodového zaťaženia, resp. za zavedenie progresívneho zdanenia? Ak zvýšenie/zníženie, na akú úroveň?
Debata o tom, či má byť vyššie, alebo nižšie, rovné alebo krivé, nie je správna. Základná debata je o tom, aby peniaze, ktoré zarobíme, sme pri fungujúcej štátnej správe museli v čo najmenšej miere delegovať. Teda pozrel by som sa na to, ako efektívne fungujú inštitúcie, ktoré žijú z daní nás všetkých. Nad tým znovu stojí názvoslovie. To nie sú vládne peniaze. V žiadnom prípade to nie sú štátne peniaze, ale sú to peniaze nás všetkých. Požadujeme, aby politici, naši služobníci, sa k naším peniazom správali zdvorilo, s úctou a pietou. Zámerne hovorím s pietou, pretože dnes na Slovensku väčšina občanov má oprávnený pocit, že keď raz zaplatí dane, ich peniaze sú raz a na vždy pochované. Chceme preto, aby sa k nim politici správali s pietou. Keď zistíme, koľko peňazí naozaj štát potrebuje na svoje efektívne fungovanie, potom si položíme otázku, akým spôsobom je spravodlivé, aby sa občania podieľali na spoločnom financovaní.
Ste za zrušenie minimálnej mzdy?
Neviem sa vyjadriť k tejto otázke. Necítime sa v Paliho Kapurkovej kompetentní vyjadrovať sa ku každej otázke. Túto časť prenechávame odborníkom.
Ste za spoplatnenie denného vysokoškolského štúdia?
Každá vec v živote má svoju hodnotu. Od kedy Feníčania vymysleli peniaze, túto hodnotu často vyjadrujeme aj prostredníctvom peňazí. Zatiaľ sme nič lepšie nevymysleli. Prečo ľudia chodia do školy? Do základnej školy preto, aby sa naučili čítať a písať a aby sa necítili blbo. Niekomu to stačí a perfektne môže žiť šťastný život. Niekto chce vedieť viac o tomto svete a chce to vedieť kvôli sebe. Študuje rôzne veci. O kozme, o fyzike. Pritom môže byť rušňovodič, ako je náš predseda. Robí to pre seba, svoje vedomosti. Potom existuje aj iná motivácia, že najvyššie formy štúdia robia ľudia pre čo najlepšie uplatnenie na trhu práce. Teda, aby sa zvyšovala ich hodnota na trhu práce, ktorá je potom vyjadrená ich nástupným platom a možnosťami rastu tohto platu. Preto si myslím, že nie je nič drahšie, ako keď je úplne zadarmo, pretože na to potom doplácame všetci. Myslím si teda, že časť toho, čo takýto študent získa, by bolo spravodlivé, korektné a čestné, aby si zaplatil.
Ste za legalizáciu ľahkých drog?
Náš predseda má na to vtip: „Neznášam ľudí, ktorí berú drogy. Najmä colníkov.“ Ale to je vtip.
Koľko finančných prostriedkov odhadujete vynaložiť na kampaň?
Sme najmenšia demokratická strana na svete, pretože máme len jedného člena. Počet členov sa nechystáme zvyšovať. Naša kampaň bude skromná, pretože naša občianska iniciatíva je skromná, hoc má veľké ciele. Financujeme ju z peňazí zakladajúcich sympatizantov. Odhadujeme, že bude stáť 50 000 eur, v ktorých je započítaná aj kaucia za voľby.
Ako odhadujete svoj volebný zisk?
Nevenujeme sa prognózam. Nie sme ani veštci, aby sme sa pozerali do sklenenej gule. Robíme to s čistým srdcom a nadšením pre ľudí, ktorí majú možno podobné pocity ako my. Nekalkulujeme so žiadnym výsledkom. Podľa prieskumov vieme, že by nás išlo voliť približne jedno percento ľudí. Sympatie k nám prejavilo 4,1 percenta ľudí. Na Facebooku máme tretiu najväčšiu skupinu fanúšikov spomedzi politických strán. My sme strana pre nevoličov. Tých je dnes na Slovensku 1,2 milióna. Keby len desať percent z nich odovzdalo hlasy Paliho Kapurkovej, čím by platne protestovali proti súčasnému štýlu politiky, tak by sme sa mohli dostať do parlamentu a štyri roky by v ňom boli naše kreslá prázdne. Z tohto pohľadu sú naše predstavy, ambície a možnosť, že sa Paliho Kapurková dostane do parlamentu, oveľa viac reálne, ako si naši neprajníci myslia.
Keď nedosiahnete päť percent budete sklamaní?
My sme jediná strana, ktorá bude vo volebnú noc oslavovať hneď po zatvorení volebných miestností. My sme štyria. Každý hlas navyše je dôvod na oslavu.
Zhováral sa Radovan Pavlík
