Broňa Brůčková, 29-ročná rodáčka z Velkých Bílovic, dokázala premeniť svoj detský sen na realitu. Študentka odevného dizajnu na VŠVU v Bratislave najprv zažiarila na finále Prague Fashion Week Junior, neskôr sa vďaka svojim textilným miniatúram predstavila publiku v Nemecku, Poľsku i na Slovensku. Mladá návrhárka objavila vášeň k pletenine a po niekoľkých experimentoch s pletiarskym strojom vytvorila kolekciu SVETRYNK, ktorá ju pred dvomi rokmi doviedla k víťazstvu v prestížnej súťaži návrhárov Top Styl Designer. Bronislava hľadá inšpiráciu v živote ľudí a prírode a do svojich odevov sa snaží vkladať jedinečnosť, ktorou by si odlíšili. Svoje obzory rozširuje aj na workshopoch a stážach v Česku a zlými skúsenosťami sa nenecháva odradiť, lebo ako sama hovorí: „Často sa ukáže, že aj to zlé bolo na niečo dobré.“
V súťažnej kolekcii si prepletaním vytvorila symbol neviditeľného puta, ktoré predstavuje spojenie medzi anjelmi a ľuďmi. Veríš, že aj teba takto niekto „stráži“?
Myslím si, že existuje niečo nad nami, neviem či je to konkrétne anjel strážny, ale niečo nám pomáha v našich najťažších chvíľach.
Vytvorila si šesť odevov – šesť typov mestských anjelov – od vznešenej záchrankyne, cez rebelku, bojovníčku, dobrodruha, konzervatívnu dámu až po zasnenú nostalgičku – ktorá z týchto typov ti je charakterovo a štýlovo najbližšie? Prečo?
Nemôžem povedať, že by som sa mohla štylizovať do konkrétnej podoby z týchto šiestich typov žien. Je to asi tým, že každý z nás má v sebe kus bojovníka, rebela, dobrodruha aj nostalgie.
V kolekcii využívaš krosienkovú techniku – pletenie na ráme. Kde si sa s touto technikou stretla prvýkrát? Čo ťa na nej zaujalo?
Prvýkrát som sa s ňou stretla na vysokej škole v Bratislave. Navštevovala som tu predmet starých textilných techník pod vedením PhDr Juraja Zajonca. Táto technika je pre mňa veľkou výzvou. Môžem využiť všetky jej vlastnosti čo sa týka rozťažnosti, vzorovania a podobne. Fascinuje ma na nej to, že bola známa už pred naším letopočtom a tiež skutočnosť, že môžem taký starý princíp previesť do súčasnej podoby.
Pletenie zohráva dôležitú úlohu aj v tvojej kolekcii SVETRYNK, ktorú si vytvorila pred dvomi rokmi. Ručne spracovaná pletenina s originálnymi vzormi a tvarmi si vyžadovala asi veľkú dávku trpezlivosti – máš jej na rozdávanie? Ako vznikala táto kolekcia?
Pletenie zohralo v mojej tvorbe veľkú rolu. Je to niečo, čím sa nezaoberá toľko ľudí, pretože odev vytvárate už od samotného materiálu. Kolekcia SVETRYNK vznikala tak, že som začala experimentovať s pletiarskym strojom.
Trpezlivosť? Áno, trpezlivosť je potrebná, ale je to tak pri každej tvorivej práci. Každý, kto sa venuje móde, sa musí obrniť. Za módou sa skrýva veľa ručnej práce a myslím si, že málokto z nás má trpezlivosti na rozdávanie.
Vďaka tejto kolekcii si vo februári 2010 získala prestížny titul Top Styl Designer na veľtrhu módy a obuvi Styl a Kabo. Aké spomienky ti zo súťaže zostali v pamäti? Čo pre teba toto ocenenie znamenalo?
Hlavne mi to prinieslo veľa nových skúseností a stretla som sa s mnohými zaujímavými ľuďmi. Poučila som sa, čomu sa nabudúce vyhnúť a na čom mám viac zapracovať. Veľkým prínosom pre mňa bolo to, že som mohla mať samostatnú výstavu v Štúdiu Liběny Rochovej v Prahe.
Ako sa po víťazstve zmenil tvoj tvorivý a súkromný život?
Tvorivý život sa zmenil v tom, že sa snažím na seba ešte viac pracovať. Stále sa učím novým a novým veciam. Je stále čo zlepšovať a posúvať sa ďalej. Venujem veľa času odevnej kresbe, ale tiež odbornej literatúre. V mojom súkromnom živote sa nič zásadné nezmenilo.
Kedy si si uvedomila, že chceš byť módnou návrhárkou? Ako si spomínaš na prvé kontakty s týmto odvetvím?
Najskôr som chcela vedieť šiť na seba a na bábiky. To bol asi prvý impulz. Vyučila som sa za dámsku krajčírku, urobila som si textilnú priemyslovku a teraz študujem na vysokej škole. Láska k šitiu vo mne pretrvala dodnes. Keď sa nad tým zamyslím, samotnú ma prekvapuje, že z detského sna sa stala realita. Teším sa z toho a nemenila by som za nič na svete.
Tvoje textilné miniatúry sa dostali aj do galérie ZPAP v poľskej Lodži či v nemeckom Wasserschlosse – o čo konkrétne išlo? Ako sa ti podarilo dostať svoju tvorbu za hranice? Aké boli reakcie?
Tieto tri textilné miniatúry sú 3D zväčšeniny reálnych chrobákov vyskytujúcich sa v prírode. Ich telá boli zdobené výšivkou tak, aby pripomínali reálneho chrobáka. Vytvárala som ich v prvom ročníku na vysokej škole. Na výstavy do zahraničia sa dostali vďaka prvej prezentácii v Galérii X v Bratislave, odkiaľ putovali do Nemecka a potom cez školský výber do Poľska. Ohlasy boli veľmi pozitívne, bola som veľmi rada, že moje miniatúry videli aj ľudia v zahraničí a nielen spolužiaci a rodina.
Tvoja kolekcia HORKOKREVNÝ sa dostala na prehliadkové móla počas Prague Fashion Weekendu v Česku a tiež vo Viedni. Čo ťa inšpirovalo pri tvorbe kolekcie? Ako si spomínaš na prehliadky?
Pri kolekcii HORKOKREVNÝ som sa inšpirovala dvoma tvárami ženy. Každá žena má dve tváre – nežnú a tvrdú. To som vyjadrovala pomocou farebnosti a tvarov, kde bolo päť odevov bielych a päť červených. Bol to opäť nový zážitok – prehliadka sa konala v samotnom centre Prahy, pod holým nebom. Mólo bolo neuveriteľne dlhé. Bolo tu veľké publikum a úžasná atmosféra.
Dizajnéri zväčša pracujú dlhé týždne a niekedy aj mesiace na vytvorení kolekcie – potom príde prehliadka, pri ktorej modelky na pár sekúnd predvedú odev a už si obliekajú ďalší. Ak ide o nenositeľný model, ide väčšinou o prvú a poslednú prezentáciu – nie je ti to niekedy ľúto? Preferuješ pri svojej tvorbe nositeľné modely?
Snažím sa o to, aby väčšina mojich odevov bola bežne nositeľná. Tiež sa môže stať, že to, čo mne pripadá nositeľné, bežný užívateľ považuje za nenositeľný extrém. Snažím sa do každého odevu vložiť nejakú dušu, jedinečnosť, ktorou sa odlíši. Chcem, aby sa v mojom odeve nositeľ cítil pohodlne a uvoľnene. Samozrejme mám rada aj objekty, ktoré sú veľkou inšpiráciou pre rozvinutie ďalšie tvorby.
A či mi je ľúto, že často je to prvý a posledný prezentácie? Vôbec to neberiem tak, že je mi to ľúto, pretože keď je odev kvalitný, tak jednou prezentáciou to nekončí.
Zažila si už svojich povestných warholovských 15 minút slávy?
Áno, zažila. Bolo to po súťaži Top Styl Designer. Z minúty na minútu sa tešíte veľkému záujmu médií a rovnako je to aj s rýchlosťou opadnutia záujmu médií. Bohužiaľ v našom odbore môžete byť rýchlo na vrchole a rovnako rýchlo môže doraziť pád. Móda nikdy nespí, nezastaví sa ani na sekundu.
Zúčastnila si sa aj na workshope Sculpture v odeve na Farme Bolka Polívky – o čo išlo? Aká atmosféra panovala na workshope? Aké skúsenosti si si odtiaľ doniesla?
Bol to naozaj fantastický workshop. Išlo o týždeň intenzívnej práce, prednášok a pohody. Pracovali sme pod vedením Liběny Rochovej, od ktorej som si odniesla veľa užitočných rád.
Aká je tvoja najlepšia a najhoršia skúsenosť v oblasti módneho biznisu?
Nemôžem povedať, čo bola najlepšia a čo najhoršia skúsenosť. Často sa ukáže, že aj to zlé bolo na niečo dobré. Zo všetkého sa snažím vziať si nejaké ponaučenie do budúcnosti.
Má osobný život vplyv na tvoju tvorbu?
Určite áno. Každý, keď niečo tvorí, je riadený nejakým vnútorným ja. A to ovplyvňuje naše myslenie, rozhodovanie a následne aj tvorbu.
Termín na odovzdanie hotovej kolekcie, ktorú predvedieš na SCHFT 2012 sa už blíži. Ako to vyzerá „v dielni“ Broni Brůčkovej?
Je tam veľa vecí – nití, látok, papierov a strihov, asi ako v každej dielni pred dokončením.
Ak by si nenavrhovala módu, tak by si bola …?
Nikdy som o tom nepremýšľala, ale asi by som nechcela byť ničím iným. Možno baletkou…
Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
V blízkej budúcnosti ma čaká diplomová práca. Vo vzdialenejšej budúcnosti by som si chcela otvoriť vlastné štúdio a venovať sa svojim zákazníkom.
Tvojich päť vychytávok, ktoré by si nevymenila za nič na svete?
Za nič na svete by som nevymenila spánok, jedlo, čerstvý vzduch, prácu a manžela.
Tvorbu Bronislavy Brůčkovej uvidíte aj na slávnostnom finále Schwarzkopf Fashion Talent 2012 už 27. septembra v bratislavskom Auparku. Za svoje favoritky môžete hlasovať tu.
Zhovárala sa Zuzana Zimmermannová
