BRATISLAVA 4. mája (WEBNOVINY) – Odborná verejnosť stále “bojuje“ o nastavenie pravidiel regulácie cien energií. Najväčšie energetické spoločnosti pôsobiace na slovenskom trhu s elektrinou, plynom či teplom spolu s Inštitútom pre energetickú bezpečnosť vypracovalo analýzu, v ktorej skritizovali návrh regulačnej politiky, podľa ktorej sa budú ceny energií regulovať počas nasledujúcich päť rokov, ako aj v súčasnosti platné pravidlá regulácie. “Analýza mala identifikovať možné zmeny smerujúce k zlepšeniu regulačnej praxe na Slovensku. Chceme otvoriť diskusiu na tému dobrej regulačnej politiky,“ povedal na stredajšom stretnutí s novinármi Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť.
“Analýza je spracovaná dosť tendenčne a nezodpovedá realite. Sú tam tvrdenia, ktoré hraničia s polopravdami až s nepravdou. Sú tam aj podnetné nápady, ale možno by bolo treba niektoré veci minimálne upraviť,“ reagoval na analýzu šéf Rady pre reguláciu a dočasne poverený vedením Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) Jozef Holjenčík. “V podstate je to dobrý dokument a nie je v ňom nič, s čím by som nesúhlasil,“ reagoval štátny tajomník Ministerstva hospodárstva Kristián Takáč.
Energetickým firmám a inštitútu sa nepozdáva viacero nedostatkov v regulačnej politike. V prvom rade by sa mala podľa analýzy zabezpečiť nezávislosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR. “Cez primárnu legislatívu by sa mala zabezpečiť nezávislosť úradu nielen od regulovaných subjektov, ale aj od iných účastníkov trhu ako napríklad od spotrebiteľov,“ dodal Marčan.
S nezávislosťou regulátora je nespokojné aj súčasné vedenie Ministerstva hospodárstva SR (MH). “Je tam viacero divných, neštandardných vecí. Namiesto jedného regulátora máme regulátorov dvoch, a to ÚRSO a Regulačnú radu. Regulátor má byť jeden. Taktiež nie je úplne šťastné, že šéfa ÚRSO menuje vláda. Preto navrhujeme, aby šéfa ÚRSO a jeho podpredsedu menoval parlament,“ povedal Takáč, ktorému sa nepozdáva ani fakt, že zhruba štyri roky zastáva pozíciu šéfa Rady a ÚRSO jedna osoba.
Holjenčík tvrdenia, že úrad nie je v súčasnosti nezávislý, odmieta. “Dosť ma zarazilo, že sa teraz hovorí o tom, že sa netransparentne stanovujú ceny, čo skutočne nie je pravda. Tie postupy sú definované v platných výnosoch,“ zdôraznil Holjenčík, ktorý stále nevidí problém ani v tom, že sedí na dvoch stoličkách. “Aj od roku 2001 do roku 2007 bola predsedom oboch orgánov jedna osoba. Aj vtedy úrad nebol nezávislý?“ povedal Holjenčík.
Analýza taktiež vytýka regulačnému úradu dĺžku regulačného obdobia. “V súčasnosti je kvôli zásadným zmenám takmer v každom roku prebiehajúceho trojročného obdobia prakticky jednoročné regulačné obdobie, čo spôsobuje ťažkosti pri plánovaní investícií v energetike. Regulačné obdobie odporúčame na minimálne tri roky,“ uviedol Marčan. “Rozsekané obdobia nedovoľovali potrebnú stabilitu pre podnikateľov. Často sa menili pravidlá. Takto by to nemalo byť,“ dodal Takáč. “Nesúhlasím s tým. Počas tohto regulačného obdobia sa nemenil spôsob regulácie, takže regulované subjekty vedeli, čo ich čaká. V tých troch rokoch sme menili výnosy len vtedy, keď sme museli reagovať na zmenu primárnej legislatívy,“ dodal Holjenčík.
Podniky pôsobiace v slovenskom energetickom sektore a inštitút by radi videli v nasledujúcej regulačnej politike ukončenie regulácie energií v segmentoch, kde už pôsobia viacerí dodávatelia. “Umožnila by sa tak produktová konkurencia,“ vysvetlil Marčan. “Nová regulačná politika počíta s postupnou dereguláciou aj pri dodávkach elektriny či plynu pre domácnosti. Sme na to pripravení. Len musí byť vytvorená primárna legislatíva,“ reagoval Holjenčík.
Novú regulačnú politiku na obdobie rokov 2012 až 2016 malo odobriť ministerstvo hospodárstva do konca apríla tohto roka. Podľa Takáča ju však rezort pre krátkosť času ešte stále analyzuje. “Intenzívne sa tým zaoberáme. Radi by sme si ponechali ešte pár dní, pretože je to dôležitý dokument,“ uviedol Takáč. Podľa Holjenčíka netreba v novej regulačnej politike očakávať výrazne zmeny.
V oblasti elektroenergetiky plánuje regulačný úrad v nasledujúcom období zjednotiť prevádzkové poriadky distribučných spoločností. Cenu silovej elektriny, ktorá by mala byť podľa Holjenčíka nastavená na úroveň zhruba 62 eur za megawatthodinu, by mal naďalej stanovovať trh. V oblasti plynárenstva chce regulačný úrad v budúcom regulačnom období stanovať cenu zemného plynu nielen na základe ceny plynu vyplývajúcej z dlhodobých uzavretých kontraktov, ale už aj na základe ceny plynu na spotových trhoch.
“My teraz očakávame na krok od ministerstva. Keď odsúhlasí návrh regulačnej politiky tak okamžite vydávame nové výnosy na nové regulačné obdobie,“ konštatoval Holjenčík.