BRATISLAVA 16. októbra (WEBNOVINY) –
Biskupi odsúdili reality šou
Katolícki biskupi sa už v roku 2005 tejto téme venovali a vydali k nej vyhlásenie. Podľa nich niektoré programy sú v rozpore so zachovaním základnej ľudskej slušnosti. Biskupi vtedy jednoznačne odsúdili viaceré reality šou, pretože šíria morálny a kultúrny úpadok.
Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku Miloš Klátik varuje pred tlakom bulváru, pod ktorým mnohí menia svoje názory, svoju morálku a svoje správanie, a prispôsobujú sa „moderným trendom“, pričom si zvykajú na stále väčšiu mieru vulgárnosti či už v televízii, printových médiách alebo aj v bežnom živote.
Ako uvádza generálny biskup, postupne sa pre ľudí stáva prirodzeným a normálnym to, čo je pre ľudskú dôstojnosť nenormálne, neprirodzené a neprijateľné.
„Demokracia v spoločnosti neznamená slobodu v zmysle anarchie, ktorá by dovoľovala prekračovať hranice prípustného.
Morálne normy vychádzajúce z Božích zákonov, z Božích prikázaní, boli vždy vlastné ľuďom kresťanského zmýšľania. No aj ľudia bez vyznania zachovávali určité etické normy a pravidlá etikety,“ upozornil.
Zvlášť nebezpečný je podľa Klátika dopad nekultúrnych programov na naše deti a mladých ľudí, ktorí sa veľmi ľahko dajú ovplyvniť. „Televízie v snahe získať si divákov uvádzajú nevhodné programy dokonca aj v popoludňajšom a podvečernom vysielaní, keď ich sleduje veľa detí. Počas celého dňa uvádzajú avíza na tzv. reality šou a bezduché filmy, ktoré sa hmýria vulgárnosťami,“ upozornil biskup.
Zlepšiť vkus v súkromných médiách vysielajúcich na základe licencie sa podľa neho nedá len zákonmi, reguláciou zo strany štátu. Potrebná je i ochota na druhej strane – sebareflexia vysielateľov. Minister kultúry to konštatoval počas dnešnej diskusie s odborníkmi a zástupcami médií s názvom „Kde sú hranice tolerancie nekultúrnych programov celoplošných komerčných médií“.
Šéf kultúry nesúhlasí so súkromnými vysielateľmi
Maďarič je proti tvrdému boju o diváka
Maďarič požiadal v septembri listom cirkvi o zaujatie stanoviska k stupňujúcej sa miere vulgárností a nekultúrností vo vysielaní celoplošných súkromných televízií. Maďarič v liste vyjadril presvedčenie, že sa cirkev k nemu pripojí a že sa im spolu podarí zvrátiť tento trend.
Podľa ministra súkromní vysielatelia sa rozhodli pritvrdiť boj o diváka najhrubším spôsobom a atakom na najnižšie pudy. Zároveň zdôraznil, že nastolený trend bude mať negatívny vplyv na celú spoločnosť a najmä na mládež.
„Neexistujú rýchle a jednoduché riešenia,“ priznal Maďarič. „Vyriešiť tento problém nie je podľa môjho názoru možné bez vzájomnej diskusie a porozumenia aj potrieb vysielateľov, aj verejnosti, aj možnosti štátu pri regulácii,“ povedal novinárom.
Zdôraznil, že podporuje duálny systém vysielania. „Vysielať na základe licencie nie je len otázka biznisu, ale je to aj veľká spoločenská zodpovednosť,“ konštatoval šéf rezortu kultúry, pod ktorý patrí aj mediálna legislatíva.
Nekultúra vo vysielaní sa netýka len televízií, tvrdí Mistrík
Komerčné televízie bojujú s konkurenciou
Komerčné televízie, tak ako verejnoprávne sa snažia podľa generálneho riaditeľa súkromnej televízie JOJ Františka Borovského získať viac zdrojov na svoje programy, tvorbu a nákup programov.
Musia bojovať s nárastom kanálov televízií, s novými technológiami na príjem televíznych programov. Komerčným televíziám na Slovensku napríklad pribudli platby príspevkov do Audiovizuálneho fondu.
Ak chceme niekoho chrániť, malo by sa to týkať všetkých, aj prezentácie programov na sociálnych sieťach, internete, myslí si Borovský. Nasvedčujú tomu aj rastúce čísla návštevnosti ich webstránky počas reality šou.
„My sme na stretnutí s pánom ministrom ponúkli riešenie, ktoré by mohlo tieto nálady do istej miery upokojiť. Čo však neznamená, že ten obsah ako taký definitívne zmizne z nášho vysielania. Jednoducho si nemôžete zakrývať oči pred tým, že všetky tieto veci, ktoré sa vysielajú, sú na základe toho, že divák to pozerá,“ povedal novinárom Borovský.
Aký návrh predložili ministrovi kultúry však nekonkretizoval. Upozornil, že na Slovensko sa dostáva aj program českých televízií, program sa šíri aj cez internet a napokon i na úlohu rodičov, keďže podľa zistení deti sledujú aj nočné vysielanie.
Deti môžu časom vnímať násilie ľahostajne
Barbora Mesárošová z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v diskusii okrem iného zdôraznila, že dnešné deti sa učia viac z obrazu ako z kníh a neraz trávia viac času sledovaním televízie ako v škole.
Ak deti skôr, ako im to umožní pochopiť psychický vývoj, sledujú v televízii programy zobrazujúce tabu, násilie, či nereálne vzory, môže sa stať, že začnú tieto témy bagatelizovať, byť k nim ľahostajné, či si nekriticky vytvoria idol.
Výsledkom sú problémy v správaní, v komunikácii, ale aj zdravotné problémy ako sú anorexia, či bulímia.
Nekultúra vo vysielaní sa netýka len televízií, ale často aj rádií, ktoré napríklad púšťajú pesničky s vulgarizmami. Konštatoval to predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) Miloš Mistrík.
Problém je podľa neho širší. V televíziách nejde len o reality šou, ale aj o výber filmov, ktoré často zobrazujú násilie, rôzne úchylky. Znižuje sa tiež jazyková kultúra. Licenčná rada podľa Mistríka dostáva veľa sťažností aj na množstvo reklám a ďalších reklamných programov.
„Ľudia majú pocit, že sa málo originálneho dostáva do vysielania. Napriek tomu, že pribudli nové kanály komerčných médií, sa tie isté programy opakujú,“ povedal Mistrík. Myslí si, že to súvisí s tým, že je „historicky najoslabenejšia verejnoprávna televízia – Slovenská televízia sa od roku 1990 krúti jedným smerom a ten smer je nadol“.
Riešenia tejto situácie sú podľa Mistríka dve – Zaviesť časovú oponu pre programy nad 15 rokov a podporiť verejnoprávne vysielanie, a to aj zvýšením koncesionárskych poplatkov. „Je to nepopulárna myšlienka, ale ja za ňou stojím,“ zdôraznil v diskusii šéf RVR.
Väčšina sťažností smerovaných licenčnej rade na program sa týka programov prístupných nad 15 rokov vysielaných počas dňa. Zákon sa tým neporušuje, dostačujúce je označenie o vekovej prístupnosti. Rada však je na základe sťažností a ďalších skúseností za opätovné zavedenie druhej časovej opony platnej pre programy prístupne nad 15 rokov, ktorá by zaviedla presné hodiny, kedy sa tieto programy môžu vysielať. Prvá existuje a platí pre programy od 18 rokov, ktoré sa môžu vysielať od 22:00 do 6:00 ráno. Prax z množstva európskych krajín podľa Mistríka ukazuje, že by to bolo progresívnejšie riešenie.
Slovensko nie je v snahe zaviesť prísnejšiu ochranu maloletých vo vysielaní médií podľa šéfa licenčnej rady vôbec konzervatívne. Napríklad v Maďarsku je časová opona pre programy prístupné mládeži a dospelým od 16 rokov od 21:00 do rána. Podobne prísne pravidlá platia napríklad aj v Poľsku a Rumunsku. Naopak, o zavedení tzv. časových opôn sa v susednej Českej republike ešte len uvažuje. Vo väčšine krajín Európy sú dve časové opony, niekde až tri – aj pre programy nad 12 rokov.