Všetky samosprávy už zbierajú bioodpad po tom, ako sa pridali dve najväčšie slovenské mestá Bratislava a Košice. Ostatné samosprávy majú túto povinnosť už dva roky. Prax ukazuje, že zber zaviedli len formálne, nakoľko má nedostatky, a preto nedokážu využiť celý potenciál.
Priemerný obyvateľ Slovenska by podľa odborníkov z Inštitútu environmentálnej politiky mohol vytriediť až 62 kilogramov kuchynského odpadu ročne. Ak ho samosprávy nevyzbierajú, končí v zmesovom komunálnom odpade, za ktorý ročne platia tisícky eur. Informoval o tom v tlačovej správe z JRK Slovensko Tomáš Halán.
Boj s odpadom
Slovenské samosprávy so zberom biodopadu stále bojujú.
„Podľa našich skúseností sú najväčšími problémami zle nastavená infraštruktúra a nedostatočná, či krátkodobá osveta. V domácnostiach potom ľudia používajú plastové vrecká, v ktorých bioodpad hnije. Ak ich hodia do zberných nádob, tie sú oveľa viac znečistené a zapáchajú. Občanov takto nastavený systém odradí a samosprávu stojí ďalšie peniaze,“ vysvetľuje z portálu menejodpadu Martina Gaislová.
Podľa Tomáša Halána, je problémom vzdialenosť stojísk a slabé zapojenie obyvateľov do zberu. Samosprávy stoja pred otázkou, ako upraviť systém tak, aby nebol predražený a pritom pomáhal znižovať množstvo zmesového komunálneho odpadu, ktorý končí v čiernych nádobách.
Odporúčania
Odborníci odporúčajú zamerať sa na tri hlavné ciele. Prvým je zvýšenie množstva vytriedeného kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu, nasleduje zníženie množstva skládkovaného zmesového odpadu a dosiahnuť vysokú mieru spokojnosti a zapojenia občanov.
„Pri zohľadnení týchto troch cieľov môžete postaviť úspešný projekt. A nevyhadzovať peniaze či neplytvať energiou na niečo, čo nefunguje alebo dokonca spôsobuje nespokojnosť,“ odporúča Martina Gaislová.
Odborníci odporúčajú prevetrávané košíky s kompostovateľnými vreckami, ktorými sa bioodpad prirodzene vysuší, tým dokáže stratiť až tretinu vlhkosti, znížiť svoju hmotnosť a v kuchyni nebude nič zapáchať. Počas letných mesiacov sa šíri z kuchynského bioodpadu špina, zápach a hmyz. Je to dôsledok nevhodne nastavenej infraštruktúry.
Častý vývoz
„Podľa našich skúseností je to spôsobené tým, že je nesprávne zvolená frekvencia vývozu. Kuchynský odpad je nutné vyvážať dvakrát týždenne, ak nechceme, aby začal hniť a zapáchať. A ak ľudia zároveň nepoužívajú kompostovateľné vrecká, na stojiskách i v nádobách vzniká neporiadok,“ hovorí Martina Gaislová.
Vyhláška envirorezortu určuje, aký typ nádob sa má na stojiskách používať. Ide o 120 alebo 240-litrové nádoby s prevetrávanými stenami a odtokovou mriežkou.
„Je na samosprávach, aby pri zbere kuchynského odpadu zabezpečili na základe odporúčaní odborníkov spokojnosť, pohodlie a jednoduchosť. Ak systém taký nebude, obyvatelia si radšej povedia, že sa doň nezapoja. A tak sa zavedenie systému zberu bioodpadu stane pre samosprávu zbytočne drahé a neefektívne,“ uzatvára Martina Gaislová.