Označenie bio víno sa začína objavovať spolu s inými bio potravinárskymi produktami začiatkom 90. rokov. Aj v prípade vína je princíp podobný ako s jablkami či cibuľou – malý vinár sa snaží odlíšiť svoj tradične dorobený produkt od veľkovýrobcov používajúcich priemyselné postupy v pestovaní hrozna a vo výrobe vína. Svoj prístup k práci vo vinohrade a v pivnici si necháva certifikovať nálepkou BIO alebo v anglicky hovoriacich krajinách častejšie ORGANIC. Pravidlá na získanie certifikátu sa môžu líšiť podľa vydávajúcich agentúr a krajín pôvodu. V prípade vína trvá získanie certifikátu niekoľko rokov, keď sa vinohrady a pôda, na ktorej rastú, zbavujú dedičstva komerčnej starostlivosti o vinohrad. V prípade bio produkcie sa vylučuje použitie herbicídov a na ničenie burín vo vinohrade sa používa orba, prípadne pasenie husí a inej hydiny. Takisto sa redukuje používanie pesticídov. Neznamená to, že postreky vinohradov sa nerobia. Robia, ale v minimálnej miere a s použitím tradičných prípravkov typu modrá skalica (síran meďnatý). Hnojivá vo vinohrade sú výlučne organického pôvodu. Redukované je i používanie síry na konzerváciu vína v sudoch, či pri fľašovaní. Opäť platí, že nič nie je čierne ani biele a sudy aj fľaše sa síria, ale iba v minimálnom, kontrolovanom objeme. Víno bez síry má totiž sklony k oxidácii a rôznym chorobám.
V konečnom dôsledku dnes bio vína znamenajú akýsi návrat ku koreňom výroby vín, k metódam, ktoré nie sú zamerané na najvyššiu možnú produkciu, ako sme vinohradníctvo poznali u nás pred rokom 1989. Kvalita a udržateľnosť produkcie pre mnohých výrobcov znamená cieľ ich snaženia, objem je až na druhom mieste. Tak či tak sa redukujú výnosy, aby sa dorobilo hrozno s vyššou koncentráciou aromatických látok a ošetrovanie vinohradu tak nemá za jediný cieľ maximalizáciu úrody. Vinári sa týmto spôsobom dostávajú naspäť k pracovným postupom a sebestačnosti hospodárstva, ako to bývalo praxou pred sto či dvesto rokmi.
Zásadné rozdiely vo výslednej kvalite vína nie je poznať. Pri degustáciách vína sa ukazuje nemožné zmyslami rozoznať bio a „nebio“ vína. I keď dôvody sú komplexnejšie, je to tak. Pre konzumenta môže byť víťazstvom už dobrý pocit, že si kupuje produkt, ktorý zaťažuje okolie menším množstvom vedľajších účinkov a naopak, je menej poznačený použitím rôznych neprírodných chemických prípravkov. Ak by som si mal vybrať medzi vínom s nálepkou bio a bez nej, určite naslepo nebudem preferovať ani jednu skupinu. Rozhodujú chuťové kvality vína a potom sa dá posudzovať cena. Bio nie je smerodajný parameter pre výslednú chuť a už vôbec nie je dôvodom na vyššiu cenu vína. Zatiaľ sa nezdá, že by sa v prípade vína prejavoval trend z iných potravín, kde bio nálepka ospravedlňuje zdvihnutie ceny na niekoľkonásobok oproti „nebio“ produktom. Áno, nájdu sa zlé vína s nálepkou bio, ale trend je skôr opačný. Výrobcovia vín, ktoré sú veľmi slávne a veľmi drahé, prechádzajú na organické hospodárstvo a mnohí majú bio certifikáty, niektorí výrobcovia však tento fakt ani nepovažujú za potrebné uvádzať na fľašiach. Hnutie je rozšírené po celom svete a hlásia sa k nemu aj veľké mená svetových výrobcov vín či už z Kalifornie alebo z Bordeaux.
Mimoriadne zaujímavou skupinkou sú vyznávači kultu biodynamického vinohradníctva. Táto mystická nadstavba nad bio produkciou sa riadi fázami mesiaca a do poľnohospodárskej výroby pridáva takmer okultné metódy. Samozrejme, že všetky postupy používajú iba biologický materiál vo vinohrade a sú teda neškodné pre zdravie konzumenta. Vznik tejto metódy sa datuje do 20. rokov 20. storočia, kedy ju začal propagovať ezoterik rakúsko-chorvátskeho pôvodu Rudolf Steiner. Konzumentovi vína naozaj nemôže uškodiť, že vinohradník zakopáva po vinohradoch kravské rohy naplnené kravským hnojom, ako to popisuje jeden z pracovných postupov. Opäť je nutné povedať, že výsledné vína nie sú o nič lepšie ako ich bio alebo „nebio“ ekvivalenty.
Výsledný efekt oboch prístupov k pestovaniu hrozna a k výrobe vína sa prejavuje hlavne v akomsi udržateľnom hospodárení na pôde, ktorého výsledkom je rovnováha v tom, čo človek dostáva a čo vracia naspäť. To je samo o sebe pozitívny prístup. Stručne povedané – neškodné pre užívateľa i pre okolité prostredie.
