V Poľsku a v Litve prevláda v posledných týždňoch kríza spojená s mimoriadnou vlnou migrantov z Bieloruska. Vnímajú to aj slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP), ktorých oslovila agentúra SITA. Tí režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka vnímajú nielen ako hrozbu pre samotné Bielorusko, ale aj pre medzinárodné spoločenstvo.
Miriam Lexmann (KDH/EPP) zdôraznila, že Európska únia (EÚ) by sa v hybridnej vojne vedenej Minskom nemala nechať vydierať zastavením prívodu plynu a podporuje aj zavedenie nových sankcií.
„Najdôležitejšia je jednota EÚ a transatlantického spoločenstva v spoločnom postupe a odhodlanosti brániť sa voči akýmkoľvek nátlakom a hrozbám, ako aj eskalácií tejto situácie zo strany Minsku a Moskvy a jej možných dopadov na európsku bezpečnosť,“ povedala Lexmann.
Sankcie zaberajú
Europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu/RE) sa domnieva, že sankcie už pomaly zaberajú, keďže Lukašenkov režim už avizuje, že zastaví dovoz migrantov z Blízkeho východu.
„Lukašenkove vyhrážky, vydieranie a nátlak na EÚ považujem za zúfalý akt diktátora, ktorý je zatlačený do kúta a využíva nešťastných ľudí ako živé štíty. Lukašenkovi nesmieme ustupovať, práve naopak. Sankcie voči bieloruskému režimu musíme sprísniť,“ zdôraznil europoslanec.
Konflikt môže eskalovať
Michal Wiezik (Spolu/EPP) poukazuje, že konflikt Poľska a Bieloruska je veľmi vážny a môže ďalej eskalovať. EÚ by však podľa neho mala konať rázne, keďže ide o útok na jej vonkajšie hranice s charakterom hybridnej vojny. Brusel sa nesmie podľa Wiezika dať Lukašenkom vydierať a nemal by jej byť ľahostajný ani osud samotných utečencov.
Michal Šimečka (PR/RE) konštatuje, že Lukašenko s hrozbami o zastavení plynu zašiel už priďaleko, a že ho v tom nepodporí ani ruský prezident Vladimir Putin, ktorý ho za iných okolností podporuje a kryje takmer vo všetkom. Vyzýva preto k tvrdým sankciám.
„Sankcie musia mieriť aj na aerolinky, firmy či osoby, ktoré sa podieľajú na organizovaní letov do Bieloruska. A podporujem aj poskytnutie humanitárnej pomoci ľuďom mrznúcim na hranici, pretože sa v tejto situácii neocitli vlastnou vinou,“ tvrdí.
Neľudské kroky
Podľa Petra Polláka (OĽaNO/EPP) sa každým dňom zväčšuje Lukašenkov cynizmus, keď na dosiahnutie vlastných politických cieľov používa migrantov. „Posledný vývoj na litovsko-poľských hraniciach je naozaj znepokojujúci, pretože má za cieľ destabilizovať Európsku úniu. Nateraz nám neostáva nič iné, ako sa diplomatickou cestou pokúšať o zvrátenie týchto snáh,“ povedal.
Ivan Štefanec (KDH/EPP) označuje kroky bieloruského prezidenta za neľudské a zdôraznil, že hranice EÚ je potrebné chrániť, no zároveň nemožno nechať nevinných migrantov zomierať v lesoch bez pomoci. Je aj za čo najtvrdšie sankcie voči jeho režimu.
„Nemyslím si, že svoje hrozby naplní, pretože by to masívne poškodilo jeho vlastné ekonomické záujmy a tiež záujmy jeho hlavného ochrancu Ruska,“ skonštatoval europoslanec.
Sankcie má pocítiť sám
Europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD/S/D) nesúhlasí s tým, že by doterajšie sankcie voči režimu v Bielorusku zaberali. Majú podľa nej skôr opačný efekt. Sankcie by mal podľa nej pocítiť sám Lukašenko, a nie obyčajní bieloruskí občania.
„Vyhrážanie sa prerušením dodávok zemného plynu považujem zo strany bieloruského lídra za zbabelé. Jeho konanie je totiž do veľkej miery závislé od postoja Ruskej federácie,“ skonštatovala.
Obrana hraníc
Eugen Jurzyca (SaS/ECR) zdôrazňuje, že dlhodobé východisko pre Poľsko a Litvu je rovnaké ako pre Grécko či Taliansko a spočíva v obrane spoločných hraníc EÚ. Lukašenkovu hrozbu o zastavení dodávok plynu považuje skôr za „črtu rétorického žargónu lokálneho diktátora“.
Europoslanec Róbert Hajšel (Smer-SD/S/D) sa domnieva, že sankcie nezaberajú a ďalšie sankcie sú úplne zbytočné. Vidí však cestu v tom, že by boli potrestané cestovné agentúry a letecké spoločnosti, ktoré sa na prevoze migrantov podieľajú.
„Základom všetkého sú rokovania a to bez ohľadu na to, čo si o tomto totalitnom režime myslíme, keďže humanitárna situácia na hraniciach eskaluje. V opačnom prípade hrozí, že eskalácia napätia môže prerásť aj do otvoreného konfliktu medzi EÚ a Bieloruskom,“ uzatvára europoslanec.