BRUSEL 23. januára (WEBNOVINY) – Desaťtisíce ľudí pochodovali v nedeľu v Bruseli, aby vyjadrili podporu národnej jednote a zároveň vyzvali na urýchlené vytvorenie koaličnej vlády. Belgické valónske a flámske strany sa už sedem mesiacov nedokážu dohodnúť na vytvorení vládnej koalície.
Zámerom organizátorov demonštrácie je tiež podpora solidarity medzi flámskym a valónskym obyvateľstvom ako aj odmietnutie nacionalizmu. Patová politická situácia totiž vyvoláva obavy z možného rozdelenia Belgicka na dve časti.
Belgicko je už asi 225 dní bez novej vlády, čím zlomilo európsky rekord v bezvládí, ktorý držalo viac ako 30 rokov susedné Holandsko. Nedávno Nová flámska aliancie (N-VA) opäť odmietla posledný návrh obnoviť rozhovory zamerané na ukončenie najdlhšej politickej krízy v novodobých dejinách starého kontinentu.
Stalo sa tak aj napriek tomu, že krajina sa nachádza v zlej ekonomickej situácii a rozpočet na rok 2011 je stále iba provizórny. Belgické predčasné parlamentné voľby sa konali v júni 2010 po rozpade vládnej koalície premiéra Yva Leterma, z ktorej vystúpila kľúčová politická strana Open – Flámski liberálni demokrati (Open-VLD). Odchodom z vlády strana protestovala proti tomu, že belgické valónske a flámske strany sa nedokázali dohodnúť na novom prerozdelení právomocí na predmestiach Bruselu.
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA
Foto: SITA/AP
Belgická „federácia“
Politika Belgicka sa často porovnáva so škótskou politikou. Prevažuje podpora európskych myšlienok s dôrazom na vybudovanie samostatného štátu – Flámskej republiky. Separatistické línie nie sú čitateľné iba pri nacionalistických organizáciách, ale aj pri ostatných politických stranách.
Belgicko je krajina rozdelená na dva samostatné celky s vlastnou samosprávou, médiami, školstvom a organizačnými klubmi. V krajine neexistujú federálne média a ani federálne politické strany.
V druhej polovici 20. storočia bol vytvorený tretí autonómny región: Brusel – hlavné mesto. Vďaka jazykovej univerzálnosti Bruselu, nepatrí mesto ani k Valónom ani k Flámom a preto je samostatnou autonómnou jednotkou, ktorá podlieha kontrole oboch etnických spoločenstiev. Práve snaha o privlastnenie si Bruselu bola príčinou rozpadu belgickej vlády a vypísaniu predčasných volieb.
Rozdelenie je výsledkom, paradoxne, väčšinovej flámskej komunity. Jedným z dôvod je historická skúsenosť zo stredoveku, keď úradným jazykom bola francúzština a frankofónni Belgičania držali ekonomickú silu krajiny na svojej strane.
V 60-tych rokoch sa valónsky priemysel dostal do problémov a začal brzdiť hospodársky rast kráľovstva. Ekonomická dynamika sa presunula na flámske územie. To znamenalo aj sebavedomejšiu politiku voči frankofónnej menšine. Vznik spoločnej federácie bol motivovaný ekonomickými záujmami. Zaostalejšia časť dúfa vo viac dotácií z Bruselu na rozvoj a majorita zase odmieta dotovať frankofónnu minoritu.
Rudolf Sivý/Webnoviny.sk
