Spomeniete si ešte na prvý zápas v reprezentačnom tíme?
Bolo to na svetovom šampionáte v Petrohrade proti Fínsku. Odvtedy už ubehlo veľa času, je to stále pekná spomienka. Najpamätnejším stretnutím pre mňa je petrohradské finále, aj keď nie je to veľmi príjemné, lebo sme prehrali. Bola to však prvá veľká medaila a vtedy niečo neuveriteľné.
Máte predstavu, koľko zápasov by ste ešte chceli za Slovensko odohrať?
Bolo by pekné, ak by ich bolo ešte ďalších sto. Osobne si nedávam ciele, že musím za reprezentáciu odohrať ďalších desať či dvadsať zápasov. Pre mňa je každý jeden duel, v ktorom nastúpim za Slovensko, unikátnym. Neuvažujem nad tým, či bude zajtrajší posledným alebo ich bude ešte viac. Na každý zápas sa pripravujem tak, ako by to bol posledný.
Zápasy na vrcholných turnajoch majú úplne inú atmosféru ako tie prípravné, v ktorých sa hľadá ideálne zloženie mužstiev. Robíte rozdiel medzi zápasom na MS a na obyčajnom turnaji?
Určite nie. Každý zápas je dôležitý, do každého vstupujem s cieľom vyhrať ho. Osobne teda rozdiely nerobím, aj keď je niečo iné hrať na zimných olympijských hrách proti najlepším mužstvám a niečo iné v príprave proti menej kvalitným súperom.
Fanúšikovia majú ešte stále v pamäti krv tečúcu z vašej hlavy po zákroku nórskeho obrancu Oleho Kristiana Tollefsena v zápase o postup do štvrťfinále olympijského turnaja vo Vancouveri. Ešte si tento zákrok prehrávate v pamäti?
K tejto nešťastnej udalosti sa nevraciam. Ak by som sa mal vracať ku každému bodyčeku, ktorý inkasujem, potom by som už asi nehral hokej. Pripomínajú mi ho jedine novinári.
Slovenskú reprezentáciu prevzal pred vlaňajšími majstrovstvami sveta ako hlavný tréner Glen Hanlon. Ako hodnotíte jeho prácu pri tíme?
„Hokej prežíva, vie ako ho robiť. Je Kanaďan, vyrastal v Kanade, má skúsenosti z NHL. Pre náš hokej je to určite plus. Je veľkým profesionálom. Jeho tréningy i príprava taktiky sú na vysokej úrovni.“
Máte za sebou prvé dotyky so zrekonštruovaným Zimným štadiónom Ondreja Nepelu. Aké sú vaše prvé dojmy z tohto stánku pre MS?
Je to naozaj pekná stavba, všetko je na vysokej úrovni. Kabíny a zázemie mi pripomínajú Ameriku. Urobili veľmi dobrý projekt a mne sa tu páči. Na šampionáte sa za haly nebudeme vôbec hanbiť. Ak si to porovnám so Švajčiarskom 2009 či Viedňou 2005, tak je to super. Hokejista musí nájsť na majstrovstvách sveta určitú pohodu a tú mu vytvára aj kabína. Vo Švajčiarsku to bola hrôza, o Viedni ani radšej nehovorím. Pozreli sme si kabínu, v ktorej budeme počas majstrovstiev sveta, a tá je na úrovni NHL, aj keď ešte teraz sa v nej intenzívne pracuje a je v nej veľa prachu. Ale aj ďalšie šatne sú skvelé, všetkým hráčom sa budú páčiť.
Sezónu ste začali v Poprade, pred Vianocami ste však aj s Ladislavom Nagyom prestúpili do MODO Hockey. Bol to poriadny krok vpred?
„Prestup mi určite prospel, kvalita ligy na Slovensku je niekde inde ako vo Švédsku. Pre nás s Lacom Nagyom bolo dôležité ísť do súťaže, v ktorej sa dobre pripravíme na majstrovstvá sveta. Pravda, do mužstva sa ešte musíme dostať a musí nás chcieť aj tréner. Ísť však zo slovenskej ligy hrať proti najlepším hráčom na svete by bolo asi trochu namáhavé, aj keď by sa to určite dalo. Zo švédskej ligy však bude naskočiť do šampionátových bojov predsa len trocha ľahšie.
V MODO hráte v elitnej formácii spoločne aj s Ladislavom Nagyom. V sedemnástich zápasoch ste nazbierali 12 bodov (4+8). Môžete zatiaľ hovoriť o spokojnosti?
Približne takto sme si to s Lacom predstavovali. Obaja sme verili, že nám to spoločne pôjde a vytvoríme údernú formáciu. Medzi nás postavili Niklasa Sundströma, ktorý patrí medzi najlepších centrov, s ktorými som nastupoval.
MODO Hockey bojuje o účasť v play-off. Momentálne ste v tabuľke na 10. mieste s odstupom dvoch bodov na ôsme Södertälje, ale iba s jednobodovým náskokom na poslednú dvanástu Frölundu. Záver základnej časti bude riadne dramatický, keďže môžete ešte hrať baráž o elitserien, ale aj play-off o titul.
Pre nás je dôležité postúpiť do play-off, každé mužstvo však chce hrať o titul. V MODO nezachytili nástup do súťaže, liga je veľmi silná a potom sa strata dobieha dosť ťažko. Máme však mužstvo na to, aby sme postúpili do vyraďovacej časti. Nadchádzajúce zápasy budú veľmi dôležité.
Z Örnsköldsviku, kde má MODO svoj domov, pochádzajú viacerí skvelí hráči. V klube vyrastali Daniel a Henrik Sedinovci, ktorí sú hviezdami súčasnej NHL, Markus Näslund, ale aj Peter Forsberg, ktorý sa po troch rokoch vracia na zámorské klziská. Stretli ste sa s ním v čase, keď ešte trénoval vo Švédsku?
„Bol tuším na jednom tréningu, chodieval aj do kabíny, ale dosť málo. Potom zrazu odišiel a začal sa pripravovať s Coloradom. Bolo to jeho rozhodnutie a ja verím, že sa rozhodol správne. NHL je stále najlepšia liga na svete, on aj teraz patrí medzi kvalitných hráčov. Pre neho je dobré, že tam išiel.
Zhováral sa Peter Pašuth
