Politológ Jakub Bardovič z Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave v rozhovore pre agentúru SITA priblížil volebný systém používaný pre voľby do Národnej rady (NR) SR. Hovorí okrem iného aj o tom, ktorý prvok volebného systému je podľa neho najvýznamnejší, ako správne voliť tak, aby hlas voliča neprepadol a načrtol tiež, ako by bolo možné volebný systém pre parlamentné voľby vylepšiť.
Čo je to volebný systém a aký používame na Slovensku pre parlamentné voľby?
Podstatou volebného systému je to, že vymedzuje základné atribúty, ktoré sa viažu na priebeh, realizáciu a následné výsledky volieb.
Viac o téme: Predčasné voľby na Slovensku 2023
Vďaka volebnému systému môžu voliči hlasovať a tieto hlasy sa na základe vopred určených pravidiel pretavia do konkrétneho zloženia zastupiteľského orgánu. Zjednodušene tak môžeme povedať, že ide o mechanizmus vymedzujúci proces od odovzdania hlasu až po pridelenie mandátov vrátane nastupovania náhradníkov.
Ady Hajdu: Vrátil som sa sám k sebe, k obyčajnému životu (rozhovor)
V podmienkach Slovenska využívame pre voľbu poslancov do Národnej rady SR a tiež Európskeho parlamentu klasický listinný pomerný volebný systém, v rámci ktorého si voliči vyberajú medzi kandidátnymi listinami politických strán alebo ich koalícií.
Aký prvok nášho volebného systému považujete za najvýznamnejší, prípadne ktorý je podľa Vás najväčším determinantom, a prečo?
V politickej teórii existuje niekoľko základných nastavení, ktoré určujú finálnu podobu volebného systému. Každé z nich má v istom ohľade dosah na výsledky volieb, a to buď v zmysle počtu pridelených mandátov politickým stranám, alebo v tom, kto reálne zasadne do parlamentu.
Za najvýznamnejší prvok z hlavných nastavení nášho volebného systému by som si dovolil označiť existenciu jedného volebného obvodu. Je to jednak nastavenie, ktoré ovplyvňuje možnosti zastúpenia jednotlivých regiónov v parlamente, no má aj širšie dôsledky pre stranícky systém a tiež politický systém ako celok.
V prvom rade vytvára podmienky pre silnú centralizáciu politických strán, ktoré nepotrebujú viacerých lídrov v regiónoch, no postačuje im jedna osobnosť schopná získať hlasy na celom území Slovenska. To má vo svojej podstate dôsledky aj pre tvorbu regionálnych štruktúr. Tie často existujú, no nemajú takú úlohu, ako by sa mohlo očakávať v prípade, ak by mali generovať aj voliteľných kandidátov v každom volebnom obvode (ak by ich bolo viac).
Navyše, táto skutočnosť má presah aj do ďalších volieb. Krajské ale aj komunálne voľby ukazujú, že politické strany zlyhávajú v regionálne citlivej výchove personálu a tým aj potenciálnych kandidátov.
Úspech nezávislých kandidátov či ich rôznych zoskupení mimo relevantných celoštátnych strán je okrem existujúcej skepse vo vzťahu k politickým stranám aj výsledkom práve absencie kvalitných kandidátov (myslené kvalitných zo subjektívneho pohľadu voliča), ktorých dokážu zo svojich radov ponúknuť.
V súvislosti s úlohou niektorých nastavení je tiež vhodné spomenúť našu uzatvárajúcu klauzulu. Jej uplatnenie sa spája so zamedzením vstupu príliš veľkého počtu politických strán do parlamentu. V tejto snahe sa tak prijímajú isté hranice, ktoré je potrebné splniť, aby mohol daný subjekt získať mandát. Nedokonalosť aktuálneho nastavenia sa ukázala aj vo voľbách v roku 2020.
Na jednej strane nastalo sankcionovanie priznanej koalície, no súčasne sa nedokázala vysporiadať s množením sa neformálnych koalícií, ktoré sú utvorené na kandidátnej listine jednej politickej strany. Tým prirodzene vznikajú dve skupiny poznačené nerovnosťou v prístupe k mandátu: priznané koalície, ktoré musia prekročiť navýšenú hranicu podpory voličov (sedem alebo desať percent) a nepriznané koalície, ktorým postačuje získať štandardných päť percent.
Spomenúť by sa dal aj mechanizmus pre prideľovanie mandátov, ktorý je medzi odborníkmi dlhodobo kritizovaný, či takisto nastavenia dotýkajúce sa prednostného hlasovania a umelo definovanej hranice pre jeho zohľadnenie, ktoré nie sú žiadnym spôsobom zdôvodniteľné a stavajú rozhodnutie politickej strany nad rozhodnutie voliča.
Ako správne voliť v parlamentných voľbách a akých chýb sa vyvarovať, aby hlas voliča nebol neplatný?
Pre úspešné odovzdanie hlasu svojmu preferovanému subjektu je potrebné mať na pamäti, že sa nevolia konkrétni kandidáti, ale kandidátne listiny politických strán alebo koalície politických strán. Znamená to, že vložiť do obálky môže volič len jeden hlasovací lístok vybranej politickej strany alebo koalície.
Akonáhle sa tam objaví viacero takýchto lístkov, hlas voliča je neplatný. V prípade každej kandidátnej listiny má volič právo odovzdať maximálne štyri prednostné hlasy. Nie je to povinné. To znamená, že hlasovanie za politickú stranu bude platné aj bez odovzdania akéhokoľvek prednostného hlasu.
Volič tak môže neodovzdať prednostný hlas, môže odovzdať jeden, dva, tri alebo štyri. Ak by náhodou zakrúžkoval viac ako tento počet kandidátov, prednostné hlasovanie nebude platné, no hlas politickej strane smeruje.
Aké možnosti majú voliči, ktorí sa v čase volieb nachádzajú mimo bydliska, no chcú voliť?
Tieto možnosti môžeme rozlíšiť do dvoch kategórií. V rámci prvej kategórie sú voliči v zahraničí, ktorí môžu požiadať o voľbu poštou. O to je potrebné požiadať najneskôr 52 dní pred konaním volieb, a to buď elektronicky alebo v listinnej podobe.
Druhú skupinu následne tvoria voliči, ktorí sa nachádzajú na území Slovenska, no v deň konania volieb budú mimo miesta svojho trvalého pobytu. Môžu svoju obec požiadať o hlasovací preukaz. Urobiť tak môžu osobne, v listinnej podobe alebo elektronicky.
Aké podmienky musí politický subjekt splniť, aby mohol kandidovať do NR SR a akým spôsobom sa prerozdeľujú mandáty v NR SR?
Vo voľbách môžu kandidovať len registrované politické strany v zmysle aktuálne platného zákona. Súčasne musia uhradiť kauciu vo výške 17 000 eur, čo je desaťnásobne menej v porovnaní s voľbami do Európskeho parlamentu.
Zjednodušene tiež môžeme povedať, že strana pre podanie svojej kandidátnej listiny musí v týchto voľbách preukázať aj svoju „veľkosť“, čo môže urobiť dvomi spôsobmi. Prvý spôsob sa dotýka zákonom určeného minimálneho počtu členov najvyššieho orgánu politickej strany a druhý počtu členov strany ako takej.
Na Slovensku máme aktuálne trojstupňovú uzatvárajúcu klauzulu. Na základe nej určujeme, komu vzniká nárok na mandát. Definuje tak minimálny podiel platných hlasov, ktoré musí príslušný subjekt získať na to, aby mohol vstúpiť do parlamentu. V prípade kandidátnej listiny jednej politickej strany sa vyžaduje získať päť percent platných hlasov. Koalícia zložená z dvoch a troch politických strán musí získať sedem percent, no a koalícia zložená zo štyroch a viacerých politických strán desať percent.
Prerozdeľovanie mandátov je priamo definované vo volebnom zákone. Najskôr sa tu počíta republikové volebné číslo, ktoré je výslednou hodnotou delenia platných hlasov odovzdaných pre politické strany, ktoré majú nárok na mandát (splnili požadované hranice päť, sedem alebo desať percent) a hodnoty 151.
Cez toto republikové volebné číslo sa následne určuje, koľko mandátov má získať každá politická strana. Zjednodušene môžeme povedať, že republikové volebné číslo je suma, ktorú musí strana zaplatiť za to, aby získala jeden mandát. Ak je teda napríklad republikové volebné číslo vo výške 100 a strana získala 1 000 platných hlasov, za každých 100 jej hlasov jej prináleží jeden mandát. Vo výsledku tak má nárok na desať mandátov.
V prípade, ak sa na základe tohto postupu nepodarí prideliť všetky mandáty, zvyšné kreslá sa prerozdelia tej strane alebo stranám, ktoré majú najvyšší zostatok platných hlasov do tejto fázy neznamenajúcich pridelenie mandátu. Znamená to, že sa najviac približujú hodnote 100 z uvedeného príkladu.
Voliči majú možnosť pri voľbe použiť preferenčné hlasy. Aký vplyv majú podľa vás tieto hlasy na personálne obsadenie parlamentu a môžu nimi voliči markantne ovplyvniť kto z kandidujúcich sa dostane do NR SR?
Prednostné hlasovanie má svoju úlohu, no jeho skutočný efekt je výrazne limitovaný. Je to ovplyvnené jednak tým, že existuje rozsiahla 150 členná kandidátna listina. Výsledkom toho je, že sa nakoniec hlasy koncentrujú hlavne na prvé pozície a čiastočne v špecifických prípadoch na posledné pozície. Stred kandidátnej listiny je z veľkej časti takmer neviditeľný.
Do toho ešte vstupuje mechanizmus obsadzovania kresiel konkrétnymi kandidátmi, ktorý kombinuje úlohu pozície na kandidátnej listine a umelo definovanú hranicu vo výške troch percent prednostných hlasov z platných hlasov danej politickej strany. To znamená, že prednostné hlasovanie vo vzťahu ku konkrétnemu kandidátovi sa zohľadní len vtedy, ak naplní túto minimálnu požiadavku troch percent. V opačnom prípade je rozhodujúca pozícia na kandidátnej listine.
Svoju úlohu pri určovaní významu prednostného hlasovania má aj počet prednostných hlasov, ktorými disponuje volič vo voľbách. Každopádne, ak podporí príslušného kandidáta dostatočný počet voličov, je vysoká pravdepodobnosť, že sa môže prekrúžkovať na zvoliteľnú pozíciu. Takéto príklady sa pravidelne objavujú vo voľbách.
Vyskytujú sa vo volebnom systéme používanom pre voľby do NR SR nejaké paradoxy? Ak áno aké…
Najvýraznejšie paradoxy môže za istých špecifických okolností priniesť napríklad náš mechanizmus pre prideľovanie mandátov. V akademickej obci sa tomu už venovala určitá pozornosť a boli prinesené aj isté návrhy úprav v podobe zmeny celého spôsobu prideľovania mandátov.
Podstatou tejto nedokonalosti je to, že zvýšenie počtu získaných hlasov smerujúcich danej strane, nemusí vždy znamenať jej posilnenie v počte získaných mandátov a v špecifickej situácii ju môže zvýšená podpora stáť aj konkrétny mandát. Ide však o veľmi špecifickú situáciu, ktorá nehovorí, že by sa mal volič báť hlasovať za svoju politickú stranu.
Kde vnímate najväčšie nedostatky tohto volebného systému, a ako by sa podľa vás dal vylepšiť?
Jedným z prvých krokov, ktorý by mal byť realizovaný vo vzťahu k nášmu volebnému systému, je zavedenie viacerých volebných obvodov. Uvedomujem si, že len nedávno prijal parlament úpravu Ústavy SR a toto nastavenie tam ukotvil vo väčšej právnej sile, ako to bolo doteraz.
Chápem to ale ako paradoxnú situáciu, keďže napríklad OĽaNO malo vo volebnom programe pre voľby v roku 2020 zavedenie ôsmych volebných obvodov. Dokonca v roku 2016 kládol tento subjekt vo svojom programe ešte výraznejší dôraz na regionálne zastúpenie a operoval aj s pojmom ako je zmiešaný volebný systém. Inak na tom nebola v roku 2020 ani strana Za ľudí, ktorá chcela napríklad vstúpiť aj do štruktúry kandidátnych listín reflektujúc práve regionálnosť.
Každopádne, uvedomujúc si túto skutočnosť, vnímam dôsledky, ktoré toto nastavenie prináša za tak výrazné, že aj tak označujem existenciu jedného volebného obvodu za nastavenie potrebné riešiť v podobe zavedenia viacerých volebných obvodov. Aktuálna územná štruktúra Slovenska dokáže ponúknuť také rozdelenie, ktoré by v konečnom dôsledku nemuselo zásadným spôsobom narušiť požadovanú proporčnosť tohto volebného systému.
Mimo to vnímam nedostatky rovnako v prípade mechanizmu prerozdeľovania mandátov. Ako som už uviedol vyššie, uzatvárajúca klauzula v súčasnosti narazila na svoje limity, preto si žiada prispôsobiť sa dobe. V konečnom dôsledku je z môjho pohľadu potrebné posilniť aj prednostné hlasovanie, a to aspoň v zrušení minimálnej hranice, ktorú je potrebné naplniť pre to, aby sa zohľadňovalo.