BRATISLAVA 25. júna (WEBNOVINY) – Zahraničnopolitického analytika Jána Baránka v programových tézach, ktoré zverejnila budúca vláda, príjemne prekvapilo deklarovanie lepších vzťahov s Maďarskom a podpora členstva krajín západného Balkánu v Európskej únii. „Tieto dve veci sú príjemnejšie prekvapenie,“ vyhlásil vo svojom hodnotení programových bodov pre agentúru SITA. V prípade západného Balkánu analytik predpokladá, že podpora je signálom, aby sa už viac neopakovala vojna. „Je to dobré, je to vylúčenie ďalšieho konfliktu. V záujme celej Európy je normalizácia regiónu,“ tvrdí analytik, ktorý rozhodnutie koalície zapracovať túto tézu do programu označil za „múdre a dobré“.
„Strkaním hlavy do piesku“ pomenoval analytik bod o obmedzení kontaktov s krajinami, ktoré šliapu po ľudských právach a slobodách. Tvrdí, že nová vláda si to mohla odpustiť, pretože krajiny nekonkretizovali. „Buď o tom nehovoriť alebo ich pomenovať aj s rizikom následkov,“ nechal sa počuť Baránek s tým, že by krajina potom zrejme prišla o obchodných partnerov, pretože pomenovať Severnú Kóreu alebo Kubu nie je odvaha, keďže ide v prvom rade o Čínu. Analytik však chápe opatrnosť politikov, nemyslí si však, že by Čína vyvodila dôsledky.
Baránkovi chýba aj vyjadrenie postoja ku Kosovu, na ktoré začína únia vyvíjať tlak. „Tomuto sa dá ľahko v tézach vyhnúť,“ priznal. Baránek by odporučil v bodoch spomenúť aj propagáciu krajiny a podporu cestovného ruchu. „Akákoľvek zmienka o zlepšení obrazu Slovenska by ma potešila,“ dodal analytik. Celkovo však nechcel body komentovať ako celok. „Sú to len tézy,“ pripomenul.
Úplne prvým bodom v sekcii ministerstvo zahraničných vecí je téza týkajúca sa rozvoja pokojných a priateľských vzťahov so susedmi, osobitne s Maďarskom. Baránek tento bod považuje za prejav dobrej vôle, ktorý zatiaľ postačuje, ale bude ho musieť vyriešiť nový minister. „Ak maďarskí politici pochopia, že sú vypichnutí spomedzi ostatných krajín, bude to jasný signál, že na našej strane je vôľa,“ tvrdí analytik. „Dôležité je odhodlanie, nie konkretizácia,“ dodal.
Ďalší bod hovorí o zákone o štátnom občianstve, nová koalícia odmieta zasahovanie do suverenity Slovenska, akým je vytváranie inštitucionálnych väzieb medzi cudzím štátom a občanmi SR. „Postoj zostal rovnaký. Nejako sa to bude musieť upratať, postoj sa bude musieť meniť,“ konštatoval Baránek a vysvetlil, že podľa neho sa zákonom zbytočne diskriminovali iní Slováci. „Žiaden posun,“ dodal s tým, že tento bod označil za neutrálny až mierne negatívny.
Za „povinné“ označil Baránek tézy týkajúce sa práva únie, slovenskej legislatívy a ich vzťahu. „Žiadny nový prvok,“ zosumarizoval. Tvrdí, že Slovensko má na to, aby na jeho území sídlila niektorá z medzinárodných inštitúcií únie. Baránek by si však prial, aby to bolo mimo Bratislavy, aby sa rozvinuli aj regióny.
Tézu o zvýšení efektívnosti kvalifikovanejším personálnym obsadením ministerstva zahraničných vecí označil za „trochu nešťastné všeobecné zadefinovanie, pretože akoby chceli povedať, že teraz je nekvalifikované“. Baránek tvrdí, že toto rozhodnutie treba rozmeniť na drobné a zrejme je len prípravou na personálne zmeny nového ministra, ktorý príde aj s vlastným tímom. Večným problémom je rozpor medzi obchodnými radcami a diplomatmi na veľvyslanectvách. Nová koalícia má v plánoch integrovať pod správu ministerstva zahraničných vecí. „Je to odborná záležitosť, asi je to logické,“ podotkol Baránek. Analytik však tvrdí, že treba zlepšiť služby občanom, ktorí žijú v zahraničí, a lepšie spolupracovať s rezortom vnútra. „Je to opodstatnená požiadavka, uvidíme, či sa naplní,“ dodal s tým, že systém treba prispôsobiť súčasným pomerom a v dobe internetu by sa to malo podariť. Za rovnako opodstatnenú požiadavku považuje analytik posilňovanie rozvoja krajanských komunít.
SITA