OSLO 9. októbra (Webnoviny.sk) – Nositeľom Nobelovej ceny mieru za rok 2015 sa stalo kvarteto pre národný dialóg v Tunisku za svoj príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie v krajine v roku 2011. Oznámil to v piatok v Osle nórsky Nobelov výbor. Predsedníčka Nobelovho výboru Kaci Kullmannová-Fiveová vyjadrila nádej, že udelenie Nobelovej ceny tuniskému kvartetu bude inšpiráciou a povzbudením pre tých, ktorí chcú pracovať v prospech mieru.
V zdôvodnení Nobelovho výboru sa uvádza, že kvarteto vzniklo v lete roku 2013, keď bol demokratizačný proces v Tunisku ohrozený sociálnymi nepokojmi a sériou vrážd. „Vznikol ako alternatíva v čase, keď sa krajina ocitla na pokraji občianskej vojny. Táto iniciatíva viedla k tomu, že Tunisko o niekoľko rokov vytvorilo a prijalo ústavu zaručujúcu základné práva pre všetkých jeho obyvateľov, rovnosť pohlaví a právo na politický názor a vierovyznanie,“ konštatuje sa v texte.
Zohralo rolu sprostredkovateľa
Výbor spresnil, že zakladajúcimi členmi kvarteta boli štyri organizácie: tuniská odborová organizácia UGTT, Tuniská konfederácia priemyslu, obchodu a remesiel (UTICA), Tuniská liga pre ľudské práva (LTDH) a Tuniská komora advokátov. Tieto organizácie predstavujú rozličné sektory a hodnoty a práve na základe toho kvarteto na seba zobralo rolu sprostredkovateľa a pomohlo priviesť tento severoafrický štát k mierovému vývoju, pričom malo vysoký morálny kredit.
Výbor upozornil, že tohtoročná Nobelova cena je udelená kvartetu ako takému, nie jeho jednotlivým zložkám. Nobelov výbor tiež pripomenul, že revolúcie tzv. arabskej jari sa v roku 2011 zrodili práve v Tunisku a rozšírili do krajín severnej Afriky a Blízkeho východu. V Tunisku sa potom začal prechod k demokracii založený na aktívnej občianskej spoločnosti a rešpekte k základným ľudským právam.
Nobelovka patrí spisovateľke, ktorá utiekla pred Lukašenkom
Opísali, ako bunky opravujú DNA a získali Nobelovu cenu
Nobelovu cenu za fyziku dostal objav oscilácie neutrín
Bojovníci proti parazitom získali Nobelovu cenu
Tunisko čelí zásadným výzvam
Výbor poukázal na to, že skúsenosť Tuniska dokazuje, že občianske spoločnosti a inštitúcie môžu hrať kľúčovú rolu pri demokratizácii krajiny – dokonca aj v zložitej politickej situácii – a môžu pomôcť krajinu priviesť k slobodným voľbám a pokojnému odovzdaniu moci. Nobelov výbor poukázal na to, že Tunisko čelí zásadným politickým, ekonomickým a bezpečnostným výzvam. Vyjadril však nádej, že práve ocenenie kvarteta bude príspevkom pre zachovanie demokracie v Tunisku a bude inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa na Blízkom východe, v severnej Afrike i v iných častiach sveta snažia šíriť mier a demokraciu.
Nobelovu cenu za mier, dotovanú sumou osem miliónov švédskych korún (972 000 dolárov), odovzdajú 10. decembra v Osle. Kullmannová-Fiveová na následnej tlačovej konferencii uviedla, že nevie, kto v mene kvarteta cenu prevezme. Spresnila, že Nobelov výbor zatiaľ nebol v telefonickom kontakte s ocenenými, ale bol s nimi v kontakte iným spôsobom.
Predpovede sa nenaplnili
Nobelov výbor dostal pre tento rok tipy na udelenie prestížnej ceny 273 kandidátom, z toho 68 boli organizácie a 205 fyzické osoby. Nenaplnili sa však predpovede, podľa ktorých medzi horúcich kandidátov patrili najmä Angela Merkelová či strojcovia dohody o iránskom jadrovom programe – americký minister zahraničných vecí John Kerry a jeho iránsky kolega Mohammad Džavád Zaríf – a možno i šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová či jej predchodkyňa vo funkcii Catherine Ashtonová, domnieval sa Peter Wallensteen, profesor univerzity vo švédskej Uppsale.
Okrem spomínaných politikov bola v hre aj Medzinárodná kampaň pre zákaz jadrových zbraní (ICAN). Pokiaľ ide o obnovenie mieru, prelomom boli aj kroky dosiahnuté v Kolumbii, kde sa vláda a najväčšie povstalecké Revolučné ozbrojené sily Kolumbie dohodli na podpísaní mierovej zmluvy. Dôjde k nemu 23. marca 2016 a ukončí sa tým najdlhšie trvajúci konflikt v Latinskej Amerike. Podľa publicitu Asleho Sveena, ktorý sa Nobelovým cenám za mier venuje dlhodobo, je však na ocenenie mierového úsilia v Kolumbii ešte priskoro.
V zozname potenciálnych laureátov bol aj pápež František za svoju oddanosť sociálnej spravodlivosti a ochrane životného prostredia, ale aj konžský lekár Denis Mukwege, ktorý ošetroval stovky žien brutálne znásilnených v Konžskej demokratickej republike. Ako každý rok ani tentoraz by zoznam prijateľných kandidátov nemohol obísť ľudskoprávnych aktivistov z Ruska, ktorí upozorňujú na metódy súčasného ruského vedenia. V tejto súvislosti sa spomínali mená aktivistiek Svetlany Gannuškinovej a Ľudmily Alexejevovej, ako aj mimovládna organizácia Memorial či denník Novaja gazeta.
sa považuje za najdôležitejšie politické vyznamenanie. Komisiu, ktorá vyberá kandidátov, tvoria piati členovia nórskeho parlamentu. Koná sa tak presne podľa poslednej vôle, ktorú zanechal švédsky vynálezca Alfred Nobel. Dôvod, prečo určil na udeľovanie ceny mieru nórsku komisiu, nie je známy. Podľa jednej domnienky mohol byť Nobel v čase spisovania závetu ovplyvnený nórskym spisovateľom Björnstjernom Björnsonom, ktorý bol v tom období významným mierovým aktivistom.
Nobelova cena za mier sa každoročne odovzdáva v nórskom meste Oslo. Ostatné Nobelove ceny sa odovzdávajú vo švédskom Štokholme. Nositeľom Nobelovej ceny za mier v roku 2014 sa stali Kajláš Satjárthí – bojovník za práva detí z Indie – a školáčka a blogerka Malála Júsafzajová z Pakistanu, ktorá sa zasadzuje za prístup dievčat a žien k vzdelávaniu a bola za to terčom útoku ozbrojencov hnutia Taliban, pri ktorom utrpela vážne zranenia.