Andrea Pojezdálová, 22-ročná finalistka súťaže Brillance Fashion Talent, sa v ateliéri odevného dizajnu cíti ako ryba vo vode. Ambicióznu študentku, ktorá svoj deň začína ranným behom a šálkou zeleného čaju, na módnej tvorbe láka najmä pocit slobody, ktorý jej realizácia odevov prináša. Rodáčke zo Sučian sa doma na poličke kopia ocenenia z rôznych módnych súťaží – dvojnásobná víťazka titulu Mladý módny tvorca prezentovala svoje diela i na trenčianskej súťaži Zlatá Fatima. Viac ako boj o prvenstvo ju však zaujíma možnosť posúvať vlastné hranice. Mladá dizajnérka zbierala skúsenosti aj v kostýmovej dielni Slovenského komorného divadla v Martine a nie je jej cudzí ani pojem „eco fashion“. Andrea už na jeseň cestuje do Poľska, kde sa zúčastní známeho projektu „RE – act Fashion show“ zameraného na prezentáciu šiat z recyklovaných materiálov. Milovníčku módy a dejín umenia láka i zahraničná stáž, no ako sama hovorí, nateraz je pre ňu najdôležitejšia skutočnosť, že našla spôsob sebarealizácie, ktorý ju vnútorne napĺňa.
Vo svojej súťažnej kolekcii nechávaš vyniknúť prvky ľudového odevu – spája ťa s krojmi a folklórom aj niečo iné ako táto kolekcia?
Kroje a folklór som vnímala vždy ako súčasť našej národnej tradičnej ľudovej kultúry. Nejako výraznejšie ma s folklórom nič nespájalo až do doby, kedy som sa tejto téme začala venovať v rámci zadania semestrálnej práce. Vtedy som sa začala viac zaujímať a túto tému, navštívila som múzeum so stálou expozíciou a dokonca sa mi podarilo dostať do archívu. Bola som fascinovaná hlavne dekorovaním, precíznymi detailmi, čipkami ale aj tým, ako dokázali pomocou riasenia a plisovania vytvoriť z jednoduchého geometrického strihového riešenia efektný odev, ktorý mal priestor. Vo svojej kolekcii som sa preto rozhodla na tému Shine reagovať práve tým že sa snažím tieto prvky oživiť a možno v súčasnejšej podobe ich nenechať pohltiť tmou.
Kým kroje krivky ženského tela potláčajú, ty ich naopak zvýrazňuješ, čím vytváraš kontrast medzi dekorom minulosti a siluetou súčasnosti. Existuje niečo z minulosti, čo ti v dnešnej dobe chýba a čo by si sem podobnými jednoduchými ťahmi rada priniesla?
Nad týmto som sa nikdy nezamýšľala. Históriu a minulosť beriem ako úžasný, nevyčerpateľný zdroj inšpirácie a vo svojej tvorbe rada používam prvky minulosti v súčasných súvislostiach. Aj napriek tomu že napríklad už len počas 20. storočia sa nielen móda, ale aj doba dokázala meniť neuveriteľnou rýchlosťou a vystriedalo sa množstvo trendov, som rada že žijem tu a teraz. Jediná vec ktorú by som preniesla do dnešnej hektickej a zrýchlenej doby je pokojnejšie životné tempo.
Vo fashion editoriáloch sú šaty dizajnérov často prezentované na modelkách v absurdných pózach – mnohokrát preto, aby vynikli samotné modely. Následne vytvárajú zvláštne pozlátko, ktoré funguje len na stránkach magazínov. Ako to vidíš ty z pohľadu dizajnéra? Príde ti to vtipné, alebo to vnímaš ako súčasť umenia?
Módne editoriály vnímam ako spoločné dielo odevného dizajnéra, stylistu, kaderníka, vizážistu a fotografa, ktoré je vytvárané za účelom odprezentova, zaujať, mnohokrát až šokovať. Niekedy môže odevom táto štylizácia pomôcť, niekedy uškodiť. Napríklad postprodukciu editoriálov Grace Coddington pre americký Vougue vnímam ako umenie už len preto, ako dokáže dosiahnuť, aby fotografia zachytila atmosféru a príbeh daných vecí. Ja osobne však preferujem prirodzenosť.
Aké boli tvoje prvé kontakty s módnym návrhárstvom?
Ja si naozaj nepamätám na moment, kedy som sa rozhodla že mojím vyjadrovacím prostriedkom sa stane odev. Už od detstva sa u mňa vraj prejavoval talent na kreslenie a výtvarné cítenie. Možno však rozhodnutie študovať módne návrhárstvo ovplyvnil fakt, že moja mamina sa venovala šitiu. Prvé kontakty s módnym návrhárstvom som však mala až na strednej Škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku. Teda ak nerátam šitie na bábiky.
Momentálne študuješ v ateliéri odevného dizajnu VŠVU – aká atmosféra vládne na univerzite? Vnímate sa navzájom ako konkurencia, alebo ste zatiaľ na jednej lodi?
Počas dvoch semestrov, ktoré som zatiaľ absolvovala v tomto ateliéri, tam panovala príjemná tvorivá atmosféra. Mala som možnosť spoznať množstvo skvelých kreatívnych ľudí, ktorí mi pohľadom a názormi na moju tvorbu tak trochu tiež pomáhajú nájsť si svojský spôsob vyjadrenia a vlastný rukopis. Myslím, že medzi nami vládne príjemná priateľská atmosféra a mám pocit, že mám okolo seba ľudí, ktorí sa vedia tešiť aj z úspechu druhého. Teda minimálne v to verím.
Na konte máš niekoľko ocenení z módnych súťaží – rada bojuješ o prvenstvo? Čo ťa láka na účasti na rôznych súťažiach?
Ja som to nikdy nevnímala ako boj o prvenstvo. Súťaže, ktorých som sa zúčastnila počas strednej školy som skôr vnímala ako možnosť prezentovať svoju tvorbu a vyskúšať si konfrontáciu s ostatnými súťažiacimi, na základe ktorej som sa mohla zlepšovať. Víťazstvá boli pre mňa pravdaže príjemný bonus.
Zo súťaže Mladý módny tvorca si už dvakrát odišla ako absolútny víťaz – najprv s kolekciou Rococco, o rok neskôr s kolekciou Generalization. Ako si spomínaš na tieto udalosti? Zmenili ti tieto víťazstvá nejakým spôsobom život?
Súťaží som sa zúčastnila spolu so svojimi vtedajšími spolužiačkami, ktoré prezentovali veľmi zaujímavé veci. Nečakala som preto, že by sa mi mohlo podariť vyhrať. Vnímali sme to vtedy aj tak celé skôr ako zábavu a príjemne strávené chvíle. Výhra bola pre mňa príjemným prekvapením. Na ďalší rok sme si tieto zážitky chceli zopakovať, a tak sme sa prihlásili znova. O prvé miesto sme sa vtedy podelili dve. Myslím však že to nijak výrazne neovplyvnilo môj život. Určite mi ale tieto víťazstvá dodali odvahu na to, aby som skúsila pokračovať v štúdiu na VŠVU.
Čo pre teba znamená možnosť držať v rukách ihlu a niť?
Možnosť mať celú realizáciu odevu vo svojej réžii. Neviem či môžem povedať, že ma baví šiť. Skôr to vnímam ako tvorivý proces, počas ktorého môžem kedykoľvek meniť veci podľa toho, ako si to predstavujem ja. Baví ma hľadať nové postupy a prístupy. Aj samotné šitie sa tak môže stať kreatívne. A keď celý tento proces vyúsťuje do spokojnosti s výsledkom, je to skvelý pocit.
Zúčastnila si sa i brnenskej súťaže Green Design – o čo išlo? Je pojem „green“ súčasťou celého tvojho zmýšľania a tvorby?
Bola to tiež jedna zo súťaží, ktorá dávala možnosť študentom stredných škôl prezentovať svoju tvorbu. Ak myslíte pojem green v ekologickom či environmentálnom význame, tak sa určite snažím, aby bol súčasťou môjho zmýšľania. Súťaž ale s ekológiou nesúvisela. Zaujímajú ma aj ekologické prístupy k móde a ak to bude možné, pokúsim sa dosiahnuť, aby boli súčasťou aj mojej tvorby.
Aké napríklad?
Napríklad používanie materiálov vyrobených z alternatívnych prírodných zdrojov, ktorých výroba neohrozuje životné prostredie a zdravie, používanie prírodných farbív, recyklácia už použitých textilných produktov…Tento rok sa mi podarí zúčastniť poľského projektu RE – act Fashion show, ktorý je zameraný na prezentáciu umeleckých diel vyrobených z recyklovaných materiálov. Dostala som sa do finále súťaže, ktorú organizujú a teším sa, že som tak získala priestor prezentáciu veci, ktoré v sebe nesú myšlienku recyklácie a redukcie množstva použitého materiálu.
Z Trenčína si tvoja kolekcia „Made in China“ tiež odniesla jednu z cien. Čo ťa inšpirovalo pri tejto kolekcii? Štítok „Made in China“ a originalita dizajnérskych kúskov sa k sebe veľmi nehodia – v čom spočíval vtip?
Išlo o mini kolekciu troch odevov od troch autorov inšpirovanú čínskou kultúrou, ktorú sme spojili týmto názvom.
Nájdu sa aj v skrini dizajnérky šaty „Made in China“ známe z trhovísk a veľkých skladov?
Z trhoviska mám biele cvičky, hovorí sa im aj jarmilky , také , v ktorých sa kedysi cvičilo na telesnej výchove. Takže by som asi klamala, kebyže poviem, že nenosievam. Odevom sa však snažím vyhnúť. Nálepka ,,made in china“ je však dnes podľa mňa ťažko odhaliteľná, keďže v Číne sa šije napríklad ja pre niektoré svetoznáme značky.
Skúsenosti si zbierala aj v kostýmovej dielni Slovenského komorného divadla v Martine. Ako si spomínaš na túto prácu?
Bola to taká kratšia stáž počas strednej školy, kde som mala možnosť odpozorovať si tvorbu kostýmov. Vytvárať kostýmy pre konkrétnu hru je trochu iné ako dizajn odevu. Zaujalo ma to však natoľko, že by som si to určite raz chcela vyskúšať.
Čím ťa lákal svet divadelných dosiek? Aký to bol pocit dotvárať charakter hercov?
K divadlu som mala vždy blízko ako divák. Oproti filmu ma fascinuje na divadelných predstaveniach to čaro neopakovateľnosti každého predstavenia. Divadlo je živšie. Rada skúšam nové veci a preto ma lákalo nazrieť trochu aj do tohto prostredia. Je úžasné sledovať, ako dokáže aj samotný kostým vypovedať o postave strašne veľa.
Okrem sledovanie módnych trendov k tvojim vášňam patria aj dejiny umenia – ako často listuješ v stránkach umeleckej literatúry?
V poslednej dobe dejiny umenia vnímam asi najčastejšie cez prednášky v škole a najintenzívnejšie listujem v stránkach umeleckej literatúry asi týždeň pred skúškou z tohto predmetu. Jeden pán maliar mi však nedávno v rámci toho, že sťahoval ateliér, podaroval svoju zbierku kníh o umení. Veľmi ma to potešilo. Teším sa na to, keď budem mat viac času, aby som mohla listovať častejšie.
Ako osobný život ovplyvňuje tvoju tvorbu?
Udalosti, ktoré sa dejú v mojom osobnom živote, ovplyvňujú moje názory, postoje a pocity, ktoré sa do určitej miery snažím vyjadriť vo svojej tvorbe.
Aké sú teda hlavné názory a postoje, ktoré by si do tvorby rada preniesla?
Závisí to od konkrétnej témy, s ktorou pracujem. Do svojej tvorby sa vždy snažím vložiť aj niečo zo seba, takže to, čo robím, je do určitej miery ovplyvnené aj tým, ako žijem.
Termín na odovzdanie hotovej kolekcie, ktorú predvedieš na BFT 2011 sa už blíži. Ako to vyzerá „v dielni“ Andrey Pojezdálovej?
Tentokrát to u mňa vyzerá celkom pokojne. Je to asi prvýkrát, čo nedokončujem prácu na poslednú chvíľu. Podarilo sa mi tak vyhnúť stresu, v ktorom by som inak asi bola. Tvorivá nálada ma však neopúšťa a tak stále niečo došívam. Celý priebeh súťaže si vďaka tomu užívam.
Čo ťa najviac inšpiruje, kde hľadáš nové nápady?
Inšpirovať ma môže v podstate čokoľvek, čo sa deje okolo mňa čo ma nejakým spôsobom zaujme. Či už sú to vzťahy, udalosti, ale aj dobrá kniha, film, divadlo… Taktiež príroda je úžasný inšpiračný zdroj.
Čo robíš, keď ti veci nevychádzajú podľa tvojich predstáv?
Myslím si že všetky veci čo sa dejú okolo mňa majú nejaký dôvod a význam. Vraví sa že všetko zlé je na niečo dobré, a tak sa snažím aj na negatívne veci pozrieť z iného uhla a nájsť na nich aj niečo pozitívne. Keď to nejde, tak sa z nich snažím aspoň poučiť a hľadám iné riešenia.
Aký je tvoj doterajší najväčší úspech?
Za svoj najväčší doterajší úspech považujem to, že sa mi podarilo dostať do prostredia, kde sa môžem aspoň zatiaľ slobodne tvorivo vyjadrovať, pracovať na sebe a získavať nové skúsenosti.
Ak by si nenavrhovala módu, tak by si bola … ?
To fakt netuším. Určite by to ale súviselo z umením. Mnoho ľudí, ktorých poznám, sa venuje niečomu, čo ich nebaví len preto, že neprišli na to, čo by im vyhovovalo. Ja som vďačná za to, že som našla spôsob sebarealizácie, ktorý ma zatiaľ naozaj vnútorne napĺňa a teší. Ktovie, možno že raz budem kuchárka. Varenie ma celkom baví.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Čaká ma ešte pár rokov štúdia na vysokej škole, takže sa pokúsim toto tvorivé obdobie si vychutnať, získať čo najviac skúseností a vyťažiť čo najviac z možností, ktoré mi táto škola ponúka. Určite by som si chcela vyskúšať zahraničnú stáž. Jednak študijnú ale určite aj pracovnú. Naučiť sa cudzie jazyky, cestovať a inšpirovať sa tým, čo mi život prinesie.
Tvojich 5 vychytávok, ktoré by si nevymenila za nič na svete?
Vychytávky nemám, ale za nič na svete nemôžem už pol roka vymeniť vypálenú žiarovku v kuchyni a vybitú baterku v hodinách:)
Tak inak – bez čoho si nevieš predstaviť každodennú realitu?
Bez ranného behu, zeleného čaju, svojho priateľa, tvorenia a bez mobilu.
Foto: Archív A.P.
Foto: Archív A.P.
Foto: Archív A.P.
Foto: Archív A.P.
Foto: Archív A.P.
Tvorbu Andrey Pojezdálovej uvidíte aj na slávnostnom finále Brillance Fashion Talent 2011 už 29. septembra v bratislavskom Auparku. Za svoje favoritky môžete hlasovať tu.
Zhovárala sa Zuzana Zimmermannová
