Americký prezident Donald Trump v stredu prisľúbil v odvete za iránske útoky na vojenské základne v Iraku nové sankcie voči Teheránu. Potvrdil tým predpovede analytikov, že USA už podľa všetkého nebudú ďalej stupňovať napätie v konflikte s Iránom.
V dlho očakávanom prejave z Bieleho domu si však do Iránu aj opakovane „štuchol“, napríklad keď vyhlásil, že táto krajina „odchádza“, čo majú podľa neho dokumentovať aj jej nie veľmi rázne útoky, počas ktorých Američanom nevznikli takmer žiadne škody.
Malé materiálne škody
Trump potvrdil, že pri útokoch na dve vojenské základne v Iraku, ktoré využívajú aj americké vojská, nikto nezahynul ani neutrpel zranenia. Materiálne škody boli podľa neho minimálne.
Na pohrebe Solejmáního vypukla tlačenica, desiatky ľudí prišli o život (video)
Hoci podľa viacerých informácií škodám na životoch zabránil samotný Irán, ktorý Američanov o útokoch vopred informoval, podľa Trumpa to bolo inak. Hroziacim stratám na životoch podľa neho zabránil systém včasného varovania, ktorý „veľmi dobre fungoval“.
Nové sankcie proti Iránu, ktorých presnú podobu USA ešte neoznámili, zostanú podľa Trumpa v platnosti až dovtedy, kým Irán zanechá svoje jadrové ambície a prestane podporovať terorizmus.
Silná americká armáda
Trump sa snažil naznačiť, že proti radovým Iráncom jeho administratíva nič nemá. „Chceme, aby ste mali budúcnosť, a to veľkú budúcnosť,“ povedal napríklad. To je značný posun oproti jeho nedávnym tweetom, v ktorých sa okrem iného vyhrážal tým, že americká armáda zlikviduje iránske kultúrne pamiatky.
Americký prezident vyzval zvyšné členské krajiny NATO, aby sa viac angažovali na Blízkom východe, a opakovane zdôrazňoval, aká je americká armáda silná.„Máme jednoznačne tú najmocnejšiu a najlepšie vyzbrojenú armádu na celom svete,“ povedal Trump.
„Sila Ameriky, a to vojenská, ako aj hospodárska, je tou najsilnejšou zbraňou. No fakt, že máme tak silnú armádu a výzbroj, ešte neznamená, že ju musíme aj použiť,“ dodal prezident.
Varovanie pred útokmi
To, že Trump už nebude ďalej vyostrovať konflikt s Iránom, ešte pred prezidentovým prejavom predpovedali viacerí analytici. Prvý pokus schladiť napätú situáciu pritom podľa nich spravil už Irán, ktorý síce podnikol raketové útoky na dve vojenské základne v Iraku využívané americkou armádou, no naschvál ich uskutočnil tak, aby pri nich pokiaľ možno nikto nezahynul.
Podľa Petra Vigga Jakobsena, renomovaného dánskeho analytika, ktorý sa venuje situácii na Blízkom východe, chcel Irán stredajšími rannými útokmi len ukázať, že sa pomstil za zavraždenie iránskeho generála Kásema Solejmáního pri Bagdade, ktoré nariadil americký prezident Donald Trump.
Aj podľa Jakobsenových informácií Iránci v snahe predísť obetiam Američanov pred útokmi vopred varovali. „Irán spravil všetko pre to, aby predišiel obetiam na americkej strane. Ak sú moje informácie pravdivé, tak Američanov vopred varoval,“ povedal Jakobsen.
Neznáme dôvody atentátu
Veľmi málo sa stále vie o tom, prečo sa Trump vôbec rozhodol pre atentát na Solejmáního. K tomu, aby o svojej motivácii prezradil viac, ho v utorok vyzvali aj opoziční demokrati. Podľa všetkých doteraz známych faktov to totiž bolo nezodpovedné rozhodnutie, ktorého okolnosti sa Biely dom zatiaľ nijak zvlášť neobťažoval vysvetliť.
Trump doteraz atentát na vysoko postaveného predstaviteľa Iránu komentoval len veľmi útržkovito. „Zachránili sme mnoho životov. Oni mali totiž niečo rozrobené,“ vyhlásil napríklad v utorok.
Oveľa konkrétnejší zatiaľ nebol ani Trumpov minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Povedal len toľko, že Solejmání „pokračoval v úsilí budovať sieť aktivít“, ktoré „potenciálne mohli viesť k smrti mnohých ďalších Američanov“.
Druhý najmocnejší muž
Solejmání, ktorý zahynul pri piatkovom útoku dronom na letisku v irackej metropole Bagdad, bol v Iráne považovaný za druhého najmocnejšieho muža a bol medzi ľuďmi veľmi populárny. Jeho zabitie pritom kritizovali mnohí americkí a západní analytici a znalci problematiky Blízkeho východu.
Na internete aj v niektorých médiách sa objavili špekulácie, že Trump sa takto snaží rozpútať s Iránom konflikt a posilniť si tak pozície pred tohtoročnými prezidentskými voľbami. Podľa politológov totiž spravidla platí, že v čase vojny či iného veľkého ohrozenia sa podpora voličov pre úradujúceho prezidenta rapídne zvyšuje.
Informácie pochádzajú z agentúry AP, webstránky britskej spoločnosti BBC a z archívu agentúry SITA.
