BRATISLAVA 2. júna (WebNoviny.sk) – Klinický psychológ z Univerzity Komenského (UK) Michal Hajdúk tvrdí, že ľudí trpiacich schizofréniou je možné identifikovať aj na základe toho, že ťažko rozpoznávajú emócie.
Bludy a halucinácie
Hajdúk sa venuje výskumu schizofrénie a sociálnej kognície, teda súboru schopností, prostredníctvom ktorých ľudia vnímajú a spracovávajú sociálne podnety, ako napríklad výrazy tváre, zámery či presvedčenia. Svoje nedávne výsledky publikoval vo viacerých významných zahraničných vedeckých časopisoch.
Čoraz viac rodičov nedôveruje očkovaniu, vo väčších mestách klesol počet očkovaných detí
V tlačovej správe, ktorú agentúre SITA zaslala hovorkyňa UK Lenka Miller, psychológ konštatuje, že „schizofrénia je závažná psychická porucha, ktorá sa spája najmä s prítomnosťou bludov a halucinácií. Postihuje jedno percento populácie, teda na Slovensku asi 50-tisíc ľudí. Veľká časť pacientov má zároveň ťažkosti aj s každodenným fungovaním v medziľudských vzťahoch, práci a voľnočasových aktivitách.“
Takmer tri štvrtiny postihnutých
Hajdúk v spolupráci s kolegami z USA zistil, že skoro 75 percent pacientov so schizofréniou má mierne až závažné ťažkosti s čítaním emočných výrazov a usudzovaním, čo si iní ľudia myslia.
Extrémne obéznym ľuďom môže pomôcť bariatria, zákrok robia v troch nemocniciach na Slovensku
„To číslo je pomerne vysoké, ale hneď, keď budeme vedieť týchto ľudí spoľahlivo identifikovať, môžeme im poskytnúť terapiu, napríklad vo forme tréningu sociálno-kognitívnych zručností,“ vysvetľuje psychológ. Narušenie v oblasti sociálnej kognície totiž podľa neho patrí medzi základné prejavy schizofrénie.
„Tréningy sociálnej kognície sa ukazujú byť vhodným doplnkom k štandardnej terapii, keďže vytvárajú priestor na osvojenie a precvičovanie sociálnych spôsobilostí, čím pozitívne ovplyvňujú samotnú funkčnosť pacienta,“ približuje Hajdúk.
Sociálna kognícia je kľúčová
Potvrdzujú to podľa neho aj výsledky z dát, ktoré zbierali u nás. „Tie potvrdili, že práve sociálna kognícia je kľúčová schopnosť, na ktorú by mali klinickí psychológovia u pacientov so schizofréniou zamerať svoje intervencie. Niektoré z psychologických postupov na rozvíjanie týchto schopností už uplatňujeme aj na našej klinike,” dodáva Hajdúk.
Antibiotiká by sa mali počas choroby všetky spotrebovať, inak pacientom hrozí neúčinná liečba
V súčasnosti sa zaoberá tým, či majú podobné ťažkosti aj pacienti s Parkinsonovou chorobou. Prvotné výsledky ich výskumného projektu pritom naznačujú určité podobnosti medzi týmito poruchami.
„Verím, že výsledky týchto výskumov a aj ďalšie nadväzujúce projekty budú významným príspevkom k lepšiemu porozumeniu fungovania psychických funkcií u pacientov s týmito ťažkými zdravotnými komplikáciami. Ako rektora ma zároveň nesmierne teší, že naši odborníci dokážu spolupracovať aj naprieč viacerými fakultami so spoločným cieľom zlepšiť životy ich pacientov,“ uviedol v tejto súvislosti rektor UK Marek Števček.
