V prvom rade je dôležitá funkčná bielizeň. Teda tielka, ponožky. Úlohou tejto vrstvy je zachovať pokožku suchú aj pri vysokej fyzickej námahe, odviesť pot od pokožky a poskytnúť telu pocit komfortu a optimálne množstvo tepla – v zime hriať a v lete chladiť.
Docieliť sa to dá použitím hydrofóbnych vlákien, ktoré neviažu vlhkosť, ale odvádzajú ju do ďalšej vrstvy oblečenia. Túto úlohu najlepšie spĺňajú úplety na báze polypropylénu.
Polypropylén spolu s polyestrom patria medzi najpoužívanejšie syntetické materiály. Má minimálnu nasiakavosť ale menšiu tvarovú stálosť ako polyetylén. Jeho výhodou je však nižšia cena. Polyetylén sa vyznačuje veľmi nízkou nasiakavosťou, je tvarovo stálejší než polypropylén, avšak je aj drahší.
Na prvú vrstvu patrí druhá. Jej hlavnou úlohou je zabezpečiť pre organizmus teplo a tak isto ako spodná vrstva nesmie zadržiavať vlhkosť. A to všetko pri čo možno najnižšej hmotnosti a najvyššej pohyblivosti.
Pri jej výrobe sa najviac osvedčil materiál na báze extrémne tenkého polyesterového vlákna fleece respektíve microfleece. To sú syntetické polyesterové vlákna, ktoré sú husto tkané ale zároveň ostávajú veľmi priedušné. Sú mäkké a príjemné na dotyk. Vyrábajú sa v rôznych hrúbkach, čím hrubšie, tým teplejšie.
Čoraz väčšej obľube sa tešia kombinácie týchto materiálov s membránou odolnou voči vetru ale zároveň extrémne priedušnou. Rozširujú výhody fleece o „neprefúknuteľnosť“ čím umožňujú jeho použitie aj ako vrchnej ochrannej vrstvy. Je to najlepšie oblečenie na aktivity, pri ktorých človek vyvíja vysokú námahu a potí sa. Pri chlade sa môže fleece oblečenie navzájom kombinovať.
Do extrémne chladných podmienok sa v rámci druhej vrstvy používa oblečenie z páperia. Je veľmi ľahké, skladné a výborne izoluje. Jeho nevýhodou však je zníženie tepelnoizolačných vlastností po navlhnutí.
Posledná vrstva chráni pred poveternostnými vplyvmi ako vietor, dážď či sneh. Musí byť priedušná, ale pritom nepremokavá. Najpoužívanejšími materiálmi sú membrány na báze teflonu.
Materiály tretej vrstvy, ktoré chránia pred vlhkom a zároveň dýchajú, však majú svoje limity. Ak nemáme funkčnú prvú a druhú vrstvu, táto už tepelný komfort nezachráni.
Časom zistíte, že aj populárny Gore-tex premokne a že sa dá aj pod ním poriadne spotiť. Prospekty udávajú, že tieto výrobky boli úspešne testované v Himalájach. Je to pravda, pretože v tamojšej nízkej vlhkosti funguje materiál najlepšie.
Telo viac vypotí dýchaním ako pokožkou, nižší tlak a nízka vonkajšia teplota (vyšší tepelný spád) vytvárajú dobré podmienky pre správnu funkciu membrány. Pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu je však funkčnosť membrány obmedzená a neodvádza vodné pary von.
Je ľahšie zabezpečiť nepremokavosť ako dostatočnú priedušnosť. Látka, ktorá by dokonale chránila pred vlhkom a zároveň prepúšťala vodné pary v ľubovoľnom množstve, zatiaľ neexistuje. Existuje len jeden materiál, ktorý je 100-percentne nepremokavý a ideálne odvádza vodné pary – ľudská pokožka.
V súčasnosti, keď vývoj nových „hi-tech“ funkčných materiálov rýchlo napreduje, je niekedy ťažké určiť, do ktorej vrstvy materiál zaradiť. Jedno oblečenie môže byť kombináciou rôznych materiálov a mať viac vlastností – môže transportovať vlhkosť, byť priedušné, teplé a môže mať aj membránu proti vetru. Preto možno niektoré vrstvy vynechať.