PRETÓRIA 24. júna (WEBNOVINY – od Miroslava Antola) – Dlho som rozmýšľal, čím zaplním tieto riadky. Pôvodne som chcel napísať o tom, ako sme na oboch našich mikrobusoch v stredu takmer rozbili podvozky, či ako sprísnili bezpečnostné kontroly pred štadión v Johannesburgu a nám sa prvýkrát do vozidla dostali aj policajné psy a do Ellis Parku sme napokon prišli v sprievode dvoch policajných motoriek. No vzhľadom na to, že hlavnou témou by mal byť v týchto dňach futbal, zameriam sa predsa len na našu reprezentáciu.
V stredu absolvoval náš tím svoj posledný tréning pred dnešným kľúčovým zápasom s Talianskom. Po ňom sa hráči i tréneri prešli improvizovanou mixzónou, kde sme na nich čakali my, aby sa s nami podelili o svoje dojmy pred týmto stretnutím. Viacerí naši futbalisti však odmietli pozvanie pred mikrofón, niektorí mávnutím ruky a iní totálnou ignoráciou. Nepáčilo sa im, ako sa o nich písalo po prvých dvoch zápasoch. Veľkosťou futbalistu však nie je len ukázať svoje umenie na ihrisku, ale aj mimo neho. A naši zatiaľ zaostávajú v oboch činnostiach. Tak, ako sa oni snažia robiť si najlepšie svoju prácu, snažíme sa o to aj my. Mne osobne sa veľmi ťažko počúvajú vyhlásenia trénera či hráčov o tom, ako im neprajeme a chceme len, aby prehrávali. Veď snáď niet väčších fanúšikov slovenského futbalu, akými sú tu prítomní novinári v Juhoafrickej republike. Lenže, keď sa nehrá dobre, treba aj skritizovať. To by však druhá strana musela vedieť tú kritiku prijať. Samozrejme, česť výnimkám.
