BRATISLAVA 16. júla (WEBNOVINY) – Známy autor samizdatovej literatúry, disident Ivan Kadlečík zomrel v utorok 15. júla vo veku 76 rokov, agentúre SITA to potvrdilo Literárne informačné centrum.
Rodina, blízki a verejnosť sa rozlúčia so známym autorom v sobotu 19. júla. Ako agentúru SITA informovali z Obecného úradu v Pukanci, kde významný literát žil, posledná rozlúčka sa uskutoční v sobotu o 14:00 v miestnom evanjelickom kostole. Zosnulý Ivan Kadlečík a aj jeho manželka často hrávali na organ práve v tomto chráme.
„Vo svojich starších textoch som nebojoval proti komunistom, ale usiloval som sa nejakým estetickým a zmysluplným spôsobom a tvarom protirečiť neľudskosti. Dnes robím to isté, lebo ľudskosť je opäť ohrozená diktátom moci peňazí a tyraniou egocentrického materializmu. Etika a súcit môžu byť len subjektívne,“ priblížil svoje literárne snahy Ivan Kadlečík v knihe Luboša Juríka Rozhovory po rokoch, ktorú vydalo Literárne informačné centrum v roku 2011.
Na autorovu otázku, ktoré hodnoty v živote a v tvorbe sú pre neho najdôležitejšie odpovedal: „Mojžišov zákon. Evanjelium Kristovo. Etika úcty k životu.“ Luboš Jurík sa Ivana Kadlečíka pýtal medzi iným aj na november ’89, na to, čo spisovateľovi na vývoji po novembri ’89 prekáža.
„November nemôže za to, že dnešná Európa, nielen ona, v novom tisícročí sa zmenila na postdemokratickú a dezorientovanú, posthumanistickú zmes, ktorej bohom je chamtivosť a bezhraničný egocentrizmus,“ odvetil mu Kadlečík. Agentúre SITA úryvok z knihy poskytlo Literárne informačné centrum. Viac o diele možno nájsť na Knihkupectvo.litcentrum.sk.
sa narodil 8. apríla 1938 v Modre. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského a pracoval ako novinár. V rokoch 1968-70 bol šéfredaktorom periodika Matičné čítanie, ktoré vychádzalo v Martine, od roku 1970 pracoval v Biografickom ústave Matice slovenskej.
Pre politické postoje, ktoré vyslovoval vo svojich publicistických prácach, bol prepustený zo zamestnania a počas normalizácie nemohol publikovať, jeho práce vychádzali v samizdate.
Od konca 70. rokov žil Ivan Kadlečík v Pukanci. Po novembri vydal niekoľko kníh, jeho korešpondencia s českým spisovateľom Ludvíkom Vaculíkom vyšla pod názvom Poco rubato, eseje vyšli napr. v knihách Hlavolamy, Vlani ako dnes, Žiť sa dá len autobiograficky, Rapsódie a miniatúry, Chronoskop a mnohých ďalších. Venoval sa aj hre na organ, bol znalcom diela J. S. Bacha a určitý čas pôsobil v Pukanci tiež ako organista. Ivan Kadlečík je nositeľom Ceny Dominika Tatarku, Radu Ľudovíta Štúra II. triedy a Ceny Jána Langoša.
Informácie sú z webstránky Wikipegia.org a z archívu agentúry SITA.