BRATISLAVA 27. júla (WEBNOVINY) – Piati členovia súčasnej zostavy Súdnej rady SR – Igor Burger, Helena Kožíková, Richard Molnár, Gabriela Šimonová a Mária Usačevová by sa dostali do konfliktu funkcií podľa návrhu novely zákona o Súdnej rade SR, ktorú predložilo do pripomienkového konania ministerstvo spravodlivosti. To navrhuje zmenu, aby členmi Súdnej rady SR už nemohli byť predsedovia a podpredsedovia okresných a krajských súdov. „Najskôr samozrejme dávame priestor všetkým členom súdnej rady, ktorí by po novele nemali svoju funkciu v súlade so zákonom, pretože by súčasne zastávali pozíciu predsedu súdu aj člena súdnej rady, aby tento svoj konflikt vyriešili. V prípade, že ho v stanovenej lehote nevyriešili, tak potom im zaniká mandát v Súdnej rade SR, “ vysvetlila na tlačovej besede ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.
Spomínaná lehota je 30 dní, zákon má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia. Jedna z členiek súdnej rady, ktorej by sa zmena dotkla, upozorňuje, že dnes platný zákon, podľa ktorého aj kandidovala, začal platiť, keď bola práve Žitňanská štátnou tajomníčkou ministerstva. „Návrh považujem za diskriminačný, pretože keď som kandidovala do súdnej rady, bola som vo funkcii predsedníčky súdu a zákon to umožňoval. Predseda súdu je predsa tiež sudcom. Podľa mňa je to aj v rozpore s ústavou, navyše, takáto úprava by bola retroaktívna, čo je neprípustné, “ povedala predsedníčka Krajského súdu v Trnave Mária Usačevová. Len predseda NS SR by mohol byť podľa novely v súdnej rade, zo zákona je automaticky jej predsedom.
Novela prináša aj ďalšie návrhy zmien: rokovania súdnej rady majú byť verejné a jej rozhodnutia, najmä v personálnych otázkach, odôvodnené. „Naším cieľom je vytvoriť otvorený priestor pre ozdravenie justície, tá méta je, samozrejme, nezávislosť justície,“ uviedla Žitňanská. Ako podotkla, to sa dá dosiahnuť iba malými krokmi a predložená novela je jedným z nich. „Nie je to úloha na jeden rok, možno presahuje aj jedno volebné obdobie,“ upozornila.
Predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin sa k návrhu stavia negatívne. „Ide o účelový návrh s cieľom politicky ovládnuť súdnictvo a zlikvidovať právny štát. Navrhovateľ sa dopustil viacerých zásadných legislatívnych chýb, okrem iného i protiústavnosti a retroaktivity. Návrh chce zaviesť taký právny nezmysel, ako keby ministerka Žitňanská chcela odvolať prezidenta Ivana Gašparoviča, zvoleného priamo občanmi, len preto, že je právnik,“ uvádza sa v stanovisku Harabina, ktoré poskytol tlačový odbor a informačný odbor NS SR.
Úplne iný názor má Žitňanská. „Treba začať po predchádzajúcich štyroch rokoch podľa mojej mienky tým, že zoberieme moc z rúk tým, ktorým nepatrí, a do toho zaraďujem aj ministerstvo spravodlivosti, a treba dať moc do rúk tým, ktorým patrí,“ zdôraznila. Ako podotkla, pri rozhodovaní v konkrétnych prípadoch patrí sudcom a pri kontrole justície verejnosti.
Ministerka Žitňanská považuje za logické, že ako prvý návrh predkladá práve novelu o Súdnej rade SR. Rýchlosť, s akou to robí, zdôvodnila snahou, aby práve súdna rada so svojimi rozsiahlymi kompetenciami v systéme súdnictva, najmä v personálnych otázkach, pôsobila transparentne. „Aby sme naozaj mohli verejne kontrolovať, akým spôsobom sa v súdnej rade rozhoduje, “ konštatovala Žitňanská.
Žitňanská považuje za kľúčovú „zmenu prostredia“, v ktorom pôsobí súdna rada, potom pripúšťa aj diskusiu o možnej výmene nominantov vlády, resp. parlamentu v tomto orgáne. Programové vyhlásenie vlády podľa ministerky bude obsahovať aj zámer nezlučiteľnosti funkcie predsedu NS SR a Súdnej rady SR, Žitňanská si myslí, že tieto dve inštitúcie treba oddeliť. Na to však budú musieť predložiť novelu ústavy. Rovnaká situácia je v prípade jej snahy, aby členmi súdnej rady mohli byť aj „neprávnici“.
SITA