BRATISLAVA 28. októbra (WebNoviny.sk) – Je paradoxné, že najhlasnejšími bojovníkmi za slobodu slova sú tí, ktorí chcú zároveň obnovovať pracovné tábory, zaviesť ľudové tribunály, vešať na kandelábre, koho uznajú za vhodné alebo zavádzať trest smrti za údajnú vlastizradu.
V stanovisku k rôznym článkom, ktoré prostredníctvom internetu na sociálnych sieťach šíria extrémistické skupiny, to uviedla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. „Musím reagovať na kampaň, ktorú som zaregistrovala po tom, ako sme presadili novelu trestných kódexov zameranú na vyšetrovanie trestných činov extrémizmu,“ uviedla Žitňanská v stanovisku, ktoré agentúre poskytol hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla. Ich argumenty k schválenej novele považuje za falošné a nebezpečné.
Plátanie dier v zákonoch
„Strašenie údajnou stratou slobody slova slúži len na ďalšiu radikalizáciu spoločnosti a vyvolávanie pocitu ohrozenia, ktoré reálne neexistuje. Sloboda prejavu nie je absolútna a aj v zmysle Ústavy SR je ju možné obmedziť, ak zasahuje do práv iných osôb. Tak to bolo aj v doteraz platnom Trestnom zákone,“ vysvetlila Žitňanská.
Novelou zákona sa nerozširuje nijaká možnosť zakázať prejavy, ktoré sú trestné. Hanobenie a podnecovanie k nenávisti sú trestné už dnes, rovnako ako prejav sympatií k totalitným hnutiam a ideológiám. „Nerozširujeme ani možnosti na svojvoľný výklad toho, čo je a nie je trestné zo strany štátu,“ dodala Žitňanská s tým, že to, čo v skutočnosti táto zmena robí, je plátanie dier v zákonoch, ktoré spôsobovali faktickú nemožnosť dokázať porušenie existujúcich trestných činov.
Trestný nebol a ani nebude politický názor. Hranicou je až zneužívanie slobody slova podnecujúce k páchaniu násilia voči ľuďom iného vierovyznania, pôvodu, sexuálnej orientácie či politického presvedčenia a k deštrukcii demokratického zriadenia. Ochrana pred takýmto konaním je totiž úlohou každého demokratického štátu.
Nebezpečný návrat do 30. rokov minulého storočia
„Nesmieme si zamieňať verejné odsúdenie výroku s trestným postihom. Nie všetky poburujúce výroky sú trestné, čo však neznamená, že sú v poriadku. Treba ich verejne odsúdiť,“ uviedla Žitňanská a ako príklad uviedla výroky o neslovanskom vzhľade niektorých verejne činných osôb. Tie sú podľa Žitňanskej o to nebezpečnejšie, že zazneli na pôde národnej rady z úst poslancov. „Vytvárať hystériu o zapchávaní úst pravde a podprahovo ju spájať so židovstvom je nebezpečným návratom do 30. rokov minulého storočia. Musíme to už jasne pomenovať,“ dodala na záver Žitňanská.
Novelu trestných kódexov schválil parlament tento týždeň. Cieľom tejto novely, ktorá má podľa návrhu nadobudnúť účinnosť 1. januára 2017, je účinnejšie vyšetrovanie trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov, zavádza tiež absentujúcu skutkovú podstatu trestného činu apartheidu. Prejednávať trestné činy extrémizmu a rozhodovať o nich bude po novom len Špecializovaný trestný súd. Novela upravuje definíciu extrémistického materiálu. Na to, aby mohol byť materiál definovaný ako extrémistický, už nebude nevyhnutné, aby orgány činné v trestnom konaní dokázali jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším neželaným javom.
Trestná bude po novom nielen podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, ale aj založenie takéhoto hnutia. Na to, aby bolo možné trestný čin klasifikovať ako rasovo motivovaný, už nebude nevyhnutná len skutočná, ale aj domnelá príslušnosť jednotlivca alebo osôb k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine a podobne. Súčasťou predloženého návrhu bola aj novela zákona o dráhach. Upravuje sa ňou režim vykonávania dohľadu nad verejným poriadkom, ochrany života a zdravia cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej prepravy. Právomoc vykonávať dohľad nad verejným poriadkom, ochranou základných práv a slobôd, života, zdravia a majetku cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej prepravy sa zveruje výlučne Policajnému zboru alebo na to určenej osobe. Analogicky je zakázané vykonávanie obdobnej ochrany alebo dohľadu inou osobou, resp. neoprávnenou osobou.