BRATISLAVA 20. augusta (WEBNOVINY) – Vek 30 až 54 rokov, vzdelanie stredné bez maturity a prepustený pre nadbytočnosť, takto nejako by sme mohli charakterizovať nezamestnaného Slováka.
V prvom štvrťroku 2015 dosiahla, podľa údajov Štatistického úradu SR, miera nezamestnanosti u nás úroveň 12,4 percenta. „V absolútnom vyjadrení bolo bez práce 339-tisíc našincov,“ hovorí analytička Poštovej banky Dominika Ondrová.
Premiér Fico vyťahuje do boja s nezamestnanosťou automaty
Slovákov cestovať za prácou neláka, prekážkou sú aj kamaráti
V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa miera nezamestnanosti znížila o 1,7 percentuálneho bodu. Pomer medzi nezamestnanými mužmi a ženami bol takmer identický. Muži predstavovali 52 percenta a zvyšných 48 percent tvorili ženy.
Problémom sú dlhodobo nezamestnaní
Slovensko trápia najmä dlhodobo nezamestnaní. „Ľudia bez práce dlhšie ako jeden rok sa na celkovej nezamestnanosti podieľali takmer 61 percentami,“ vraví Ondrová.
Dôvodov vysokej miery dlhodobej nezamestnanosti je viacero. Jednou z hlavných príčin je podľa Ondrovej nízka alebo nevhodná kvalifikácia týchto ľudí, ktorá im bráni v uplatnení sa na pracovnom trhu.
„Ďalším faktorom je skutočnosť, že dlhodobo nezamestnaných nájdeme predovšetkým v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti, kde je celkovo problém nájsť si prácu,“ doplnila Ondrová.
Čím dlhšie je totiž človek bez práce, tým ťažšie je pre neho zamestnať sa.
Zamestnávatelia sa totiž v prípade týchto ľudí obávajú predovšetkým nedostatku pracovných návykov a preto sa ich prijímaniu vyhýbajú. Z tohto dôvodu tak mnohí Slováci zostávajú bez práce aj niekoľko rokov.
V radoch nezamestnaných by sme najťažšie hľadali ľudí s vysokoškolským vzdelaním.
Až 80 percent nezamestnaných už bolo aspoň raz zamestnaných.
„Najviac ľudí bez práce, ktorí už pracovnú skúsenosť majú, spadá do vekovej kategórie od 30 do 54 rokov,“ uviedla Ondrová a dodala, že sa jedná o 186-tisíc takto nezamestnaných, čo predstavuje až 69 percent z ich celkového počtu.Druhou najpočetnejšou skupinou sú mladí vo veku 15 až 29 rokov so zhruba 16 percentným podielom. Takmer rovnaký podiel ale dosahujú aj 55 a viac roční.
Nie bezdôvodne je v súčasnosti trendom absolvovať štúdium na vysokej škole. Pri pohľade na štatistiky možno predpokladať, že práve vidina lepšej uplatniteľnosti na trhu práce vedie mladých k takémuto rozhodnutiu.
V radoch nezamestnaných by sme najťažšie hľadali práve ľudí s vysokoškolským vzdelaním.
„Z desiatich nezamestnaných, ktorí už niekedy boli zamestnaní, je zhruba len jeden vysokoškolsky vzdelaný. Takmer dve pätiny Slovákov, ktorí sú bez práce pochádzajú z lavíc stredných odborných/učňovských škôl, ktorí ukončili štúdium bez maturity. V tesnom závese sú aj absolventi s úplným stredným vzdelaním, ktorých počet sa pomaly blíži k hranici 100-tisíc,“ povedala Ondrová.
Väčšina nezamestnaných si prácu hľadá prostredníctvom príbuzných a známych
Dôvodov pre ukončenie posledného zamestnania bolo viacero.
„Až takmer tretina nezamestnaných, ktorá už niekedy pracovala, sa ocitla bez práce nedobrovoľne, pre nadbytočnosť. Necelá štvrtina sa stala nezamestnanou kvôli ukončeniu dočasného zamestnania. Z osobných a rodinných dôvodov ukončilo posledné zamestnanie 14 percent nezamestnaných,“ hovorí Ondrová
Až šesť z desiatich nezamestnaných pôsobilo v poslednom zamestnaní v súkromnom sektore. Štvrtina nezamestnaných naposledy pracovala v priemyselnej výrobe. Nasledoval veľkoobchod a maloobchod.
„Počet nezamestnaných žien zo sféry veľkoobchodu a maloobchodu je dvakrát vyšší ako počet mužov,“ uviedla Ondrová. Prvú trojku uzatvára stavebníctvo, kde naposledy pracovalo viac ako 28-tisíc nezamestnaných. Drvivú väčšinu z nich pochopiteľne tvorili muži.
Zo všetkých nezamestnaných je 333,2 tisíc tých, ktorí si prácu hľadajú.
Sledovanie inzerátov ale nie je, ako by sa mnohí mohli domnievať, hlavným spôsobom po ktorom siahneme. Až zhruba 85 percent, nezamestnaných so záujmom pracovať si totiž prácu zháňalo prostredníctvom príbuzných a známych. Tento spôsob bol najčastejšie sprevádzaný spomínaným sledovaním inzerátov. Približne 263-tisíc nezamestnaných sa spoliehalo aj na úrady práce.
