O rizikách spojených s koronavírusmi sa v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 hovorí v poslednom roku a pol stále viac. Aj keď odborníci očakávali, že ľudstvo čaká globálna epidémia spojená s chrípkovými vírusmi, opak bol pravdou.
Najnovšia génová štúdia teraz potvrdila, že sme príchod infekčného koronavírusového ochorenia mohli očakávať, jedna takáto epidémia vypukla vo východnej Ázii asi pred 25-tisíc rokmi a trvala neuveriteľných 20-tisíc rokov.
Dlhý covid potrápil v Británii približne dva milióny ľudí, problémy mali častejšie ženy
Dôkaz si vo svojich genómoch nosia ešte aj ľudia žijúci v tomto regióne dnes. „Spôsobilo to katastrofu v populácii a zanechalo významné genetické jazvy,“ uviedol spoluautor štúdie Kirill Alexandrov, biológ z Queenslandskej technickej univerzity.
25-tisíc rokov
Náhodné mutácie našich génov môžu predznamenať, že niektorí ľudia sú prirodzene náchylnejší k infikovaniu sa vírusmi alebo k rozvoju vážnych príznakov choroby. Iné mutácie však môžu imunite, naopak, pomôcť.
Ľudia s týmito variantmi génov sa reprodukujú s zvyšujúcou sa frekvenciou. Počas niekoľkých generácií sa potom objavujú stále častejšie, trvá to však minimálne 500 až tisíc rokov, kým sa tieto zmeny zapíšu do genómu populácie.
COVID-19 spôsobuje stratu tkaniva mozgu, tvrdí štúdia. Postihlo to zrejme každého, kto prišiel o čuch či chuť
Preto začali vedci hľadať dôkazy o koronavíruse v genómoch tisícov ľudí z celého sveta. U Vietnamcov, Číňanov a Japoncov našli, čo hľadali. Ukázalo sa, že sa adaptácia organizmu na koronavírus začala pred 25-tisíc rokmi.
Význam v súčasnosti
Je to nielen najskorší dôkaz vystavenia človeka koronavírusom, ale ukazuje to aj to, ako dlho sa okolo nich ľudstvo môže pohybovať. Vedci zistili, že vírus prestal vyvíjať evolučný tlak na genómy pred 5 000 rokmi, čo znamená, že epidémia trvala okolo 20 000 rokov.
Nie je jasné, či sa koronavírus objavoval pravidelne každú zimu ako chrípka či iné podobné vírusy. Mohlo ísť o sériu veľmi podobných vírusov, čo by podporovalo aj dianie z posledných rokov, v ktorých sa objavili vírusy SARS aj MERS.
Vedci tiež našli dôkazy o tom, že vírus podieľajúci sa na pôvodnom ohnisku nákazy napadol bunky podobným spôsobom ako SARS-CoV-2. Tieto informácie hovoria mnoho o tom, ako sa vírusy šíria a ako dlho sa môžu pri nás „zdržať“.
Sledovanie genetických adaptácií môže tiež pomôcť odborníkom určiť, ktoré gény sú kľúčovými v rámci reakcie nášho tela na infekcie. Môže to ďalej pomôcť pri vývoji liekov a vakcín.
Dobré správy?
Ak by sme mali tieto informácie pred začiatkom pandémie ochorenia COVID-19, mohlo nás to v reakcii posunúť o niekoľko krokov vpred, uviedol profesor Alexandrov. Mohli sme mať lepšiu diagnostiku, lepšie testy.
Treba však povedať aj to, že na celú situáciu majú dnes veľmi veľký vplyv už iné faktory, ako napríklad prístup k zdravotnej starostlivosti či dodržiavanie opatrení v oblasti verejného zdravia.
Variant Delta na nás číha z oboch strán. Takto nás štát pripravuje na tretiu vlnu pandémie
Tiež sa zrejme nemusíme obávať, že sa budeme s koronavírusom stretávať ďalších 20-tisíc rokov. Počas prvej epidémie koronavírusov mali ľudia len veľmi malé lekárske znalosti, nemali ani také pokročilé opatrenia, aké máme my, chýbala tiež koordinácia postupov.
Dôkazom toho, že dokážeme dostať vírusy pod kontrolu, je španielska chrípka a do istej miery aj epidémiami eboly.
