AKTUALIZOVANÉ
Podľa hlavy štátu je napadnuté ustanovenie zákona v rozpore s ústavou a zákon spôsobil vlnu nových, neraz až absurdných poplatkov u lekára.
Prezident SR Andrej Kiska podaním na Ústavný súd SR (ÚS) napadol ustanovenie zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Podľa jeho právneho názoru ustanovenie nie je v súlade s Ústavou SR, ktorá garantuje práva občana na zdravotnú starostlivosť a ochranu pacienta.
Navrhuje ÚS, aby zrušil napadnuté ustanovenia týkajúce sa poplatkov pacientov v ambulanciách pre neústavnosť. Súčasne podal návrh na pozastavenie účinnosti, kým ÚS nerozhodne vo veci samej.
Prezident v piatok na tlačovej besede uviedol, že NR SR prelomila jeho veto a zákon napriek jeho výhradám opätovne schválila a 28. marca bol zverejnený v Zbierke zákonov a nadobudol účinnosť. Prezident poukázal na skutočnosť, že zákon je nejednoznačný, zle pripravený a nepredchádzala mu žiadna analýza vyberania úhrad od pacientov. Tento zákon podľa neho spôsobil chaos a vlnu nových úhrad.
„Namiesto zákonom zakázaných poplatkov poskytovatelia zdravotnej starostlivosti prichádzajú s inými úhradami – a musím, žiaľ, konštatovať, že pri niektorých človeku ostáva rozum stáť. Podľa zverejnených cenníkov by napríklad ľudia mali platiť za nespolupracujúce dieťa, za elektronický manažment, za prevzatie pacienta z inej ambulancie, či dokonca aj vtedy, ak sa nedostavia na vyšetrenie. Sumy úhrad sa v niektorých prípadoch pohybujú v desiatkach eur. Som presvedčený, že je povinnosťou štátu zasiahnuť a túto situáciu napraviť,“ povedal Kiska.
Ako uviedol prezident, podanie na ústavný súd považuje za prvý krok k tomu, aby Slovensko dospelo k poriadku pri vyberaní poplatkov v zdravotníctve. „Ak toto podanie pred ústavným súdom uspeje, za druhý logický krok v prospech pacientov by som považoval, aby vláda a parlament presne definovali, vymenovali a ohraničili služby, za ktoré môže poskytovateľ zdravotnej starostlivosti požadovať úhradu. Aby sa urobil poriadok v tom doslova bludisku poplatkov, ktoré dnes na Slovensku máme,“ zdôraznil Kiska.
Štyri dôvody
Pokiaľ ide o samotné podanie na ústavný súd, vysvetlil štyri hlavné dôvody, prečo podľa jeho presvedčenia zákon v ochrane pacientov zlyháva. Ako prvý dôvod uviedol, že parlament v zákone vymedzil niektoré úkony, medzi nimi napríklad aj toľko diskutované prednostné vyšetrenie u lekára, za ktoré nie je možné vyberať úhrady. Lenže zároveň to znamená, že takéto negatívne vymedzenie úkonov umožňuje poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ľubovoľným spôsobom určovať a spoplatňovať ďalšie úkony. Tu pre nich podľa neho v plnej miere platí – čo nie je zakázané, je dovolené a prax absurdných poplatkov už po niekoľkých mesiacoch potvrdzuje, že presne takto sa niektorí poskytovatelia správajú.
Druhý dôvod vidí v tom, že zneužívanie či obchádzanie zlého zákona môže viesť k tomu, že bude neprimerane ekonomicky a sociálne zaťažovať pacientov, čím môže viesť k vytvoreniu reálnych prekážok v rovnakom prístupe k zdravotnej starostlivosti.
Do tretice argumentuje, že pacienti na Slovensku sa stali obeťami zle naformulovaného zákona. Nemôžu sa brániť odkazom na jednoznačnú a predvídateľnú právnu normu. Sú podľa neho vystavení v podstate neobmedzeným možnostiam vyberania poplatkov a nepomôže im ani dozor samosprávnych krajov, pretože ich úloha je obmedzená na kontrolu plnenia formalít zo strany lekárov, ako je napríklad zverejnenie cenníka úkonov za úhradu.
Ako štvrtý dôvod prezident uviedol to, že je povinnosťou zákonodarcu chrániť základné právo pacientov a prostredníctvom zákonov čo najpresnejšie definovať, vymenovať a ohraničiť služby, za ktoré môže poskytovateľ požadovať úhradu. Ak takýto zákonný, právne vynútiteľný a predvídateľný mechanizmus neexistuje – a už krátka doba účinnosti zákona ukazuje, že neexistuje – pojem bezplatná zdravotná starostlivosť sa doslova môže v praxi vyprázdniť, konštatoval Kiska. A ústavou garantované práva pacientov zostanú len na papieri, dodal.
Minister nesúhlasí
Minister zdravotníctva Viliam Čislák považuje podnet prezidenta SR Andreja Kisku na Ústavný súd SR vo veci vyberania poplatkov za zlý krok, ktorý ide proti pacientom. Ako Čislák uviedol v reakcii na Kiskov krok, schválený a v praxi využívaný zákon je zreteľne formulovaný. „Žiaden lekár si nesmie pýtať od pacienta peniaze za to, že ho lieči a zároveň nemôže poskytovanie zdravotnej starostlivosti podmieňovať vyberaním akéhokoľvek poplatku,“ uviedol Čislák.
Zákon je preto podľa rezortu zdravotníctva jasný. „Podanie prezidenta Andreja Kisku však nie je. Z jeho dnešného rozhodnutia by sa dalo predpokladať, akoby chcel poplatky pre pacientov vrátiť späť. Ak by totiž začal platiť predošlý zákon, pacienti by opäť v ambulanciách platili nezmyselné poplatky za energiu, pohár vody, úsmev lekára a podobne,“ skonštatoval minister.
„Táto situácia mi tak trochu pripomína kopírovanie rétoriky opozície a to ma mrzí,“ skonštatoval minister.
Prezident sa podľa neho k zdravotníctvu vyjadroval už neraz. „Vie, že na ministerstve sú odborníci kedykoľvek plne k dispozícii jemu aj jeho spolupracovníkom, aby sme spoločne riešili akékoľvek otázky. Som presvedčený, že by bolo oveľa rozumnejšie sadnúť si za spoločný stôl a ak sú nevyjasnené otázky, hľadať na ne spoločné riešenie. Konštruktívnej diskusii sme sa nikdy nebránili a ja som bol vždy ten, kto ponúkal priestor na diskusiu. Ak existujú v prezidentskej kancelárii zásadné argumenty na zmenu zákona, mohli byť už rozpracované, ak by nám boli v čase legislatívneho procesu predostreté,“ uviedol Čislák.
Minister vyhlásil, že práve vláda Roberta Fica po „viac ako desaťročí výraznej kreativity niektorých lekárov v oblasti poplatkov zrušila ich vyberanie v zdravotníctve“.
Ministerstvo s Kiskovým pohľadom na zákon nesúhlasí. Podľa neho, po účinnosti nového zákona, ktorý zakazuje akékoľvek poplatky, má rezort výrazne menej sťažností od občanov. Aj preto minister nepovažuje za opodstatnené kroky prezidenta a jeho snahu vrátiť poplatky pre pacientov do ambulancií.
Podľa Freša je na ťahu rezort zdravotníctva, ktorý by mal opraviť zákon
Podaním na ústavný súd potvrdil prezident Andrej Kiska názor Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý dlhodobo upozorňuje na nejasnosť zákona. „Chyba nie je na strane prijímateľa, to znamená ani pána prezidenta, ani nás na župe a vôbec nie verejnosti,“ konštatoval predseda BSK Pavol Frešo, podľa ktorého je chyba na strane toho, kto ten „chorý“ zákon písal.
„Upozornili sme, že vznikne poplatkové Eldorádo . Upozorňovali sme, že nakoniec výsledkom bude to, že ľudia, ktorí nemajú peniaze, budú odtláčaní od zdravotnej starostlivosti. Upozorňovali sme, že budú vznikať absurdné poplatky,“ zdôraznil Frešo. Predseda BSK poznamenal, že momentálne je na ťahu rezort zdravotníctva, ktorý by nemal čakať na výrok Ústavného súdu SR, ale mal by opraviť zákon.
Marian Faktor z KDH chce ochranný limit na poplatky v ambulanciách
Podľa experta KDH na zdravotníctvo Mariana Faktora je podanie prezidenta na ÚS správny krok. Ako priblížil, zákon, ktorým Smer-SD zakázal poplatky v ambulanciách, sprevádzal od začiatku chaos a od prvého dňa účinnosti sa nedodržiaval. „Zákon priniesol nie zákaz, ale ešte väčší neporiadok v poplatkoch. Je správne, že prezident využíva svoje ústavné právomoci na to, aby umožnil túto pre pacientov neprehľadnú situáciu upratať,“ reagoval Faktor.
KDH bude podľa neho opäť hľadať podporu pre svoj návrh zavedenia ochranného limitu aj na poplatky v ambulanciách. Pri doplatkoch za lieky, pri ktorých existuje ochranný limit od roku 2011, sa tento spôsob ochrany pacienta podľa experta na zdravotníctvo osvedčil. Poisťovne ročne vracajú svojim poistencom milióny eur.
„Verím, že Smer-SD po fiasku so zákazom podporí praktické riešenie. Napokon, rozšírenie ochranného limitu na lieky, ktorý zaviedla dnešná opozícia, je aj súčasťou sociálneho balíčka Smer-SD,“ dodal Faktor. Definitívnym riešením problému s poplatkami však je podľa neho stanovenie jasného nároku pacienta.
