Do roku 2050 budú na svete viac ako štyri miliardy ľudí zápasiť s nadváhou. Z toho 1,5 miliardy bude obéznych. Tvrdia to odborníci z nemeckého Potsdam-Institut für Klimafolgenforschung (PIK).
V novej štúdii takisto uviedli, že 500 miliónov ľudí bude mať podváhu a žiť na pokraji hladomoru. Výskumníci varovali, že ak budú pretrvávať súčasné stravovacie návyky v rôznych častiach sveta, už aj tak veľké medzery vo výžive budú narastať.
Stravovanie a rast populácie
S cieľom predpovedať, ako bude vyzerať zmena vo výžive z celosvetového pohľadu v nadchádzajúcich dekádach, sa prvá štúdia svojho druhu zamerala na trendy v stravovaní, náraste populácie a produkcii a plytvaní potravinami.
Každý štvrtý Slovák žije kratšie. Riziko predčasnej smrti prognózuje vaša hmotnosť
Od roku 1965 sa globálna spotreba orientuje na vysoko spracované potraviny, potraviny s vysokým obsahom bielkovín, sladké výrobky a sacharidy. Veľká časť populácie takisto začala vynechávať v jedálničku zeleninu či zdravé škroby.
Tento posun znamená viac prázdnych kalórií a diét s vysokým obsahom tukov, ktoré sa odzrkadlia na hmotnosti, no pre telo nie sú prospešné.
Lacnejšie, no nezdravšie
Vďaka inováciám v potravinárskom priemysle sa veľa potravín vyrába. Tieto metódy sú lacnejšie, rýchlejšie a odolnejšie voči prírodným podmienkam a rozmarom počasia.
Sú spoľahlivejšie, no horšie pre zdravie človeka. Dôsledkom je, že do roku 2010 malo 29 percent globálnej populácie nadváhu, z toho deväť percent trpelo obezitou. A situácia sa zhoršuje.
Do roku 2050 bude obéznych takmer 16 percent populácie
Napríklad v USA bolo medzi rokmi 2009 a 2010 obéznych 35,7 percenta obyvateľov. V období 2017 až 2018 to bolo už 42,4 percenta. Vyplýva to z dát Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).
Vo Veľkej Británii je obéznych 28 percent ľudí, pričom tieto hodnoty sa stále zvyšujú.
Briti budú pre koronavírus chudnúť. Lekári im predpisujú aj bicyklovanie
Podľa analýzy PIK bude do roku 2050 obéznych takmer 16 percent svetovej populácie a 45 percent bude mať nadváhu.
S tým je spojený aj nárast chronických ochorení, ako napríklad srdcových chorôb či cukrovky.
Nadváhu mnohí odborníci považujú za jednej z najrizikovejších faktorov, pre ktorý sa môže u pacientov vyvinúť vážna forma COVID-19, ktorá sa môže skončiť smrťou.
Nedostatok prostriedkov na zabezpečenie potravín
V správe tiež odborníci uvádzajú, že dopyt po potravinách vzrastie o 50 percent. Dopyt po mlieku a mäsa sa zdvojnásobí.
Bohatšie krajiny odčerpávajú zdroje z tých chudobnejších, kde bude narastať počet ľudí nedostatočne zásobovaných potravinami a dokonca budú trpieť hladom.
Cítite poobednú únavu? Možno je na čase zmeniť stravovacie návyky
Vedúci štúdie Benjamin Bodirsky vysvetlil, že potravín je na svete dostatok, no problém je v tom, že najchudobnejší ľudia nemajú prostriedky na ich zakúpenie. „V bohatých krajinách zas ľudia nepociťujú ekonomický a environmentálny dopad z plytvania jedlom,“ dodal.
Dopad na životné prostredie
Do roku 2050 sa bude naďalej zvyšovať aj plytvanie jedlom. Tieto trendy budú viesť k zrýchleniu globálneho otepľovania a zvyšovaniu nedostatku jedla.
Podľa Bodirskeho sa dopad poľnohospodárskeho systému na životné prostredie vymkne spod kontroly. „Či už sa to týka skleníkových plynov, znečistenia dusíkom či odlesňovania– posúvame limity našej planéty a prekračujeme ich,“ vyjadril sa Bodirsky.
Rastlinná a živočíšna výroba
Spolu so svojím tímom navrhol, že by ľudia mali využívať na produkciu nezdravých potravín stále tie isté miesta a zdroje, čo by znamenalo zlepšenie zdravia a šetrenie planéty od nebezpečných emisií a odlesňovania, ktoré sú zárukou poškodenia súčasnej produkcie jedla.
Každý tretí človek trpí určitou formou podvýživy
Spoluautor štúdie Alexander Popp vysvetlil, že ak využijeme rovnakú pôdu, môžeme zabezpečiť viac potravín z rastlinnej výroby ako zo živočíšnej.
„Zjednodušene povedané, ak bude viac ľudí jesť viac mäsa, bude menej potravín z rastlinnej výroby pre iných. Budeme tiež potrebovať viac pôdy na výrobu jedla, čo môže viesť k odlesňovaniu. Emisie skleníkových plynov stúpajú v dôsledku väčšieho chovu zvierat,“ uzavrel.
