Mnoho vírusových infekcií dýchacích ciest, akými sú chrípka, rinovírus spôsobujúci prechladnutie, respiračný syncyciálny vírus, adenovírus či metapneumovírus je závislých od podnebia a má podobné sezónne vzorce správania sa.
Viaceré vlády sveta preto dúfali, že v rámci leta 2020 sa vírus SARS-CoV-2 podarí postupne dostať pod kontrolu aj pričinením počasia. Ako sa na jeseň ukázalo, vplyv klímy na epidemiologickú situáciu zrejme nie je taký veľký, ako sa dúfalo.
Vyše tretinu úmrtí súvisiacich s teplom spôsobuje ľudská aktivita. Pribúdajú aj niektoré ochorenia
Podľa štúdie publikovanej v magazíne Nature však podnebie alebo vzdialenosť od rovníka majú s rizikom nakazenia sa neopomenuteľnú súvislosť. Zdá sa, že čím bližšie sa nachádza krajina k rovníku, tým menej je ochorenie COVID-19 v tomto štáte rozšírené.
Do istej miery to súvisí práve s vyššou teplotou a vlhkosťou. Medzinárodný tím vedcov dokonca vypočítal, že zvýšenie zemepisnej šírky o jeden stupeň súvisí s nárastom prípadov na milión obyvateľov o 4,3 percenta.
UV žiarenie
„Naše výsledky naznačujú, že krajina, ktorá sa nachádza 1 000 km bližšie k rovníku, môže očakávať o 33 percent menej prípadov na milión obyvateľov,“ uvádzajú autori v štúdii.
Zároveň, pretože zmena uhla Zeme voči slnku v súvislosti s rovnodennosťou a slnovratom je 23,5 stupňa, rozdiel v prípadoch na milión obyvateľov medzi dvoma hypotetickými krajinami v dvoch susedných podnebných pásmach by mohol byť dokonca až 64 percent.
Podľa nových štúdií imunita voči koronavírusu trvá najmenej rok. V určitých prípadoch možno aj celý život
Z výsledkov tejto štúdie teda vyplýva, že vyššie teploty, ale hlavne intenzívnejšie UV žiarenie v letných mesiacoch by mali „podporiť“ epidemiologické opatrenia v súvislosti so šírením vírusu SARS-CoV-2 a pomôcť ho spomaliť.
V lete tiež „nasávame“ omnoho viac vitamínu D, ktorý telu celkovo prospieva. Ľudia majú navyše v zime tendenciu zhromažďovať sa viac v interiéroch, čo môže uľahčiť šírenie chorôb, najmä už spomenutých infekcií dýchacích ciest.
Nielen teplota a vlhkosť
V súvislosti priamo s ochorením COVID-19 však stále existuje len málo dôkazov podporujúcich tieto hypotézy.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zastáva názor, že „koronavírus môže byť prenášaný do všetkých oblastí, vrátane oblastí s horúcim a vlhkým počasím“.
V skutočnom svete existuje totiž veľa ďalších faktorov okrem teploty prostredia, vlhkosti, prípadne prežitia vírusu mimo hostiteľa, ktoré ovplyvňujú a určujú prenosové rýchlosti medzi ľuďmi.
Šafran môže byť účinným doplnkom, ktorý pomáha v boji s COVID-19. Pozor však na dávkovanie
Napriek tomu, pri pohľade na celosvetovú mapu je zjavné, že koronavírus je menej rozšírený v krajinách v blízkosti rovníka. Vedci si chceli toto tvrdenie overiť, preto vytvorili logaritmus, do ktorého zahrnuli aj mnohé iné faktory ako len klimatické podmienky.
Sledovali leteckú dopravu, koncentráciu automobilovej dopravy, urbanizmus, intenzitu testovania na prítomnosť vírusu SARS-CoV-2 a dokonca aj používanie mobilného telefónu. Dôležitým ukazovateľom bol aj pomer medzi vyšším vekom a výdavkami na zdravotníctvo.
Koronavírus v lete
Sledované faktory celkový výsledok nijako neovplyvnili. Všeobecne platí, že čím ďalej sa krajina nachádza od rovníka, tým viac prípadov má v pomere k počtu obyvateľov.
V lete by tak mal byť svet „bezpečnejším“ miestom aj pre tie krajiny, ktoré blízko rovníka nie sú, a to bez ohľadu na to, ako v nich vyzerá doprava alebo urbanistické rozloženie.
Aj po prekonaní COVID-19 môžete byť nechránený, tvrdia Celec či Klempa. Nový výskum potvrdil, očkovať sa treba
Čo to znamená pre Slovákov? Opýtali sme sa virológa Borisa Klempu, či možno vzhľadom na zaočkovanosť a premorenosť, ale aj šírenie infekčnejších variantov nemôžeme v lete očakávať úplný ústup koronavírusu.
„Dá sa predpokladať, že ten priebeh bude podobný ako minulý rok. To znamená, že cez leto k zlepšeniu určite príde, veď už teraz to vlastne citíme. Dá sa predpokladať, že na jeseň zase k tomu zhoršovaniu príde,“ povedal pre portál vZdravotníctve.sk.
Jesenná vlna
Podľa Klempu to, že šírenie vírusu je cez leto menej intezívne ako cez zimu, súvisí hlavne s tým, že vo všeobecnosti sa stretávame oveľa viac vonku. Pohyb vo vnútorných priestoroch je menej výrazný, zároveň sú tieto vnútorné priestory lepšie vetrané ako cez zimu.
Aj keď na jeseň slovenský virológ, rovnako ako tvrdia aj iní vedci, očakáva tretiu vlnu pandémie, mala by prebiehať lepšie ako minulý rok, a to aj napriek rôznym infekčnejším variantom, ktoré sa naprieč Európou šíria už teraz.
Rekonštrukcia začiatku COVID pandémie. Šanca, že z toho bude epidémia, bola veľmi malá
Lepšia podľa Klempových slov bude vďaka preočkovanosti. Bude však tiež „veľmi záležať na tom, ako dobre budeme pripravení na jesennú vlnu, čo sa týka testovacích kapacít a hlavne trasovacích kapacít, aby sme to vedeli zastavovať hneď v zárodkoch“, dodal.
