Svet sa ešte nestihol spamätať z koronavírusu a v Kanade sa objavil prípad zriedkavej varianty prasacej chrípky u pacienta z Alberty. Lekári zatiaľ nevedia, ako sa nakazil.
Doktorka Deena Hinshawová uviedla, že prípad chrípky H1N2 sa objavil v polovici októbra po tom, čo infikovaný pacient pre zdravotné problémy navštívil pohotovosť. Podľa nej mal nakazený mierne príznaky. Bol testovaný na chrípku a COVID-19, ako je v nemocniciach aktuálne bežné, a rýchlo sa zotavil.
Covid-19 je smrteľnejší ako pandémia prasacej chrípky a vedci nevedia, či vyliečení ľudia sú imúnni
„Tento pacient sa v súčasnosti javí ako ojedinelý prípad,“ uviedla Hinshawová a dodala, že ide zatiaľ o jediný prípad prasacej chrípky, ktorý bol v aktuálnej sezóne nahlásený. „V súčasnosti neexistujú dôkazy o tom, že by sa vírus šíril ďalej,“ dodala.
Ľudia sa nakaziť nezvyknú
Nie je bežné, aby chrípkové vírusy, ktoré sa u ošípaných bežne vyskytujú, infikovali ľudí. Hinshawová uviedla, že v Kanade ide o prvý nahlásený prípad H1N2 od roku 2005. V tomto roku sa hlásenie stalo povinným.
Pacient z Alberty je jedným z 27 prípadov na celom svete. Ďalšie prípady boli zaznamenané v Spojených štátoch (celkovo 24) a v Brazílii (2).
„Všetky doterajšie prípady boli spojené s priamym alebo nepriamym kontaktom s ošípanými a žiadny z predtým hlásených prípadov nespôsobil trvalý prenos z jedného človeka na druhého,“ vysvetlila Hinshawová.
Dodala, že retrospektívne testovanie na chrípku vo vzorkách pacientov testovaných na COVID-19 z posledných dvoch týždňov je takmer ukončené a neboli nájdené žiadne vzorky pozitívne na prasaciu chrípku.
Výrobky z ošípaných nie sú rizikom
Napriek tomu, že vírusy prasacej chrípky bežne neinfikujú ľudí, existujú zriedkavé výnimky. Nakaziť sa dá vdýchnutím kvapôčok od infikovaného prasaťa alebo dotykom niečoho, na čom sa vírus uchytil a následným prenosom na ústa alebo nos.
Vakcíny voči koronavírusu by mohli nasadiť do konca roka, potrebujú však súhlas regulačných úradov
V prípade pacienta z Alberty zatiaľ nevedia ako sa nakazil, nakoľko v okolí nijakého bitúnku ani farmy podľa doterajších informácií nebol. „Identifikovali sme niekoľko potenciálnych zdrojov a pokračujeme vo vyšetrovaní,“ uviedol Keith Lehman, hlavný veterinár provincie Alberta.
Úradníci zdôraznili, že prenosu H1N2 cez potraviny sa ľudia báť nemusia. Konzumácia bravčového mäsa alebo iných výrobkov pochádzajúcich z ošípaných nepredstavuje žiadne riziko. Nové, omnoho väčšie nebezpečenstvo, sa však objavilo v Európe.
Koronavírusom sa nakazili od noriek
Dánsko na základe stále sa zvyšujúceho počtu nakazených koronavírusom tento týždeň sprísnilo opatrenia. Doteraz v krajine potvrdili celkovo viac ako 50-tisíc prípadov nákazy a 729 úmrtí.
Za novú hrozbu považuje dánsky minister zdravotníctva Magnus Heunicke najmä situáciu na severe krajiny. Vyhlásil, že polovica zo 783 prípadov zo severu súvisí s nákazou ľudí norkami.
Nová správa dánskej vlády odhalila, že vírus, ktorý na človeka preniesli norky, zmutoval. Potvrdili to vzorky 12 pacientov. „Je to veľmi, veľmi vážne,“ povedala dánska premiérka Mette Frederiksenová s tým, že zmutovaný vírus v norkoch môže mať po celom svete zničujúce následky.
Dánsko patrí k jedným z hlavných vývozcov norkovej kožušiny na svete. Ročne vyprodukuje približne 15 až 17 miliónov kožušín, z ktorých väčšina smeruje do Číny a Hongkongu.
Treba ich všetky utratiť
Dánsky minister pre potravinárstvo, rybolov a rovnosť príležitostí a minister pre severskú spoluprácu Mogens Jensen uviedol, že v súčasnosti je infikovaných 207 z celkovo 1 100 fariem v krajine. Choroba sa rozšírila na celý západný polostrov Jutland.
Podľa odhadov by utratenie 15 miliónov noriek z krajiny mohlo stáť až 5 miliárd dánskych korún, čo je viac ako 670 miliárd eur. S likvidáciou noriek začali dánske úrady už minulý mesiac.
Protilátky proti koronavírusu v tele ostávajú mesiace, môžeme sa nakaziť znova?
Vláda prisľúbila odškodnenie farmárov. Zistenia, o ktoré sa podelili Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Európske stredisko pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), sa zakladali na laboratórnych testoch Sektorového výskumného ústavu (SSI), dánskeho orgánu zaoberajúceho sa infekčnými chorobami.
Vedci sa obávajú mutácie vírusu
Norky museli z rovnakých dôvodov utratiť aj v Holandsku, Španielsku či Švédsku, avšak nie v takom počte. Vedci sa obávajú najmä mutácie vírusu, nakoľko by ňou mohla byť ovplyvnená aj účinnosť budúcej vakcíny.
Avšak zatiaľ čo sú podnikateľské subjekty v oblasti s norkami šokované ráznou reakciou Dánov, ochranárske organizácie v tomto kroku vidia novú nádej.
„To, čo skutočne musíme urobiť, je úplné ukončenie chovu noriek a preškolenie farmárov,“ povedala Birgitte Dammová, veterinárka a podporovateľka mimovládnej organizácie Animal Protection Denmark.
Ďalšie inštitúcie dánsku premiérku za jej rozhodnutie urobiť taký zásadný a vedecký krok na ochranu dánskych občanov pred smrtiacim koronavírusom chvália.
