Deti a dospievajúci majú v porovnaní s dospelými zvyčajne miernejší priebeh ochorenia COVID-19, ale aj tak sa s pandémiou vyrovnávajú ťažko. Zákaz vychádzania, zatvorené prevádzky a lockdowny si vyberajú svoju daň na ich emocionálnej pohode.
Odborníci varujú, že pandémia ochorenia COVID-19 situáciu ešte zhoršila, keďže sa duševné zdravie európskej mládeže zhoršuje už desať rokov. Početné štúdie zaznamenali prudký nárast miery depresií, úzkosti, osamelosti a pokusov o samovraždu.
„Pred pandémiou sme mali približne 10 až 20 % detí, ktoré trpeli problémami s duševnými chorobami. Na základe posledných dvoch rokov to vyzerá, že sa toto číslo zvýši na 20 až 25 percent,“ hovorí Dr. Nina Heinrichsová, profesorka na Katedre psychológie na Brémskej univerzite.
Napriek tomu je známe, že duševné choroby sa u mladých ľudí posudzujú ťažko. Podľa profesorky Heinrichsovej, ktorá je členkou výkonnej rady výskumného projektu RISE, ktorý sa zameriava na prevenciu duševných porúch u detí, sa najľahšie pozoruje a najviac pozornosti sa venuje práve externalizovanému správaniu – agresívnemu typu. Väčšina mladých ľudí sa však nespráva zle a svoje pocity skôr skrýva.
Internalizované pocity, ako napríklad tie, ktoré sa zhoršili počas pandémie, sa dajú ťažko pozorovať a ľahko prehliadnuť. To znamená, že uvádzaná miera duševných problémov medzi mladými ľuďmi v Európe je pravdepodobne podhodnotená. To môže v budúcnosti spôsobiť problémy. Prof. Heinrichsová vysvetlila, že „pocit depresie“ sa niekedy môže rozvinúť do plnohodnotných porúch.
Denné meranie nálady dospievajúcich
Skupina výskumníkov v Holandsku, ktorá od roku 2016 skúma vývoj prosociálneho správania u dospievajúcich, nemohla vplyv pandémie ignorovať.
V rámci projektu PROSOCIAL denne posielali viac ako 600 dospievajúcim v Rotterdame dotazníky, v ktorých sa pýtali na ich náladu a každodenné zážitky. Výsledky ukázali, že s postupným nábehom pandémie sa zvýšila miera úzkosti a zároveň sa znížila energia oslovených. Tieto tendencie sa nezmiernili ani počas prestávok od lockdownov a iných obmedzení, napríklad počas leta.
Viac o téme: Koronavírus
„V období kríz vidíme, že sociálno-ekonomické nerovnosti, ktoré už v spoločnosti existujú, sa zväčšujú,“ povedala Eveline Croneová, profesorka vývojovej neurovedy v spoločnosti na Erazmovej univerzite v Rotterdame.
Ako koordinátorka projektu PROSOCIAL vysvetlila prečo. „Deti, ktoré sú už zvýhodnené z hľadiska toho, že navštevujú dobré školy alebo majú podporu rodičov, počas domáceho vzdelávania až tak veľmi netrpia. Deti, ktorých osobnostný rast závisí od škôl, sú zasiahnuté najviac.“
Vzor je jasný v celej Európe aj mimo nej: rodiny a komunity, ktoré už boli ekonomicky znevýhodnené, znášali dôsledky Covidu ešte horšie.
Dospievanie počas lockdownu
„Lockdowny prinútili rodiny žiť spolu často na malej ploche dlhodobo,čo spôsobilo obrovské psychické napätie popri ekonomických dopadoch pandémie,“ hovorí Lucie Cluverová, profesorka na Oxfordskej univerzite a koordinátorka projektu HEY BABY zaoberajúcim sa odolnosťou rodín.
Projekt HEY BABY tiež odhalil súvisiaci nárast násilia v rodinách, vrátane partnerského násilia a násilia voči deťom. To všetko umocňuje u detí problémy s duševnými chorobami priamo a tiež prostredníctvom nárastu kyberšikany.
Školy okrem prínosu v oblasti vzdelávania poskytujú žiakom útočisko pred rodinnými problémami, rutinu, aktivity a pocit spolupatričnosti. Zatvorenie škôl toto narušilo.
Namiesto toho sa študenti stretli s domácim vzdelávaním a mnohé rodiny zápasili aj s týmto problémom. Domáce vzdelávanie si vyžaduje minimálne tichú miestnosť a prístup k počítaču, čo sú zdroje, ktoré niektoré domácnosti nemôžu ľahko poskytnúť, najmä ak sú preplnené. Domáce vzdelávanie je efektívnejšie, keď rodičia dohliadajú na žiakov a sú k dispozícii v prípade otázok, čo však, žiaľ, nie je vždy možné.
Všetko zlé je na niečo dobré
Mnohí by možno očakávali, že vystresovaní mladí ľudia bez podpory budú svoje frustrácie vyjadrovať deštruktívne.
„Pozorovali sme, že mladí ľudia prežívali počas pandémie viac negatívnych pocitov, ale na druhej strane sme zaznamenali aj nárast podpory priateľov,“ povedala profesorka Croneová.
Mladí ľudia vo veku 18 – 25 rokov dávali viac podpory rodine, zatiaľ čo veková skupina 15 – 17 rokov priateľom. Prosociálne správanie pomáha dospievajúcim vidieť perspektívu iných a prinášajú im tak dobrý pocit z pomoci iným.
Rady pre rodiny pre zvládanie situácie
Tímy projektov HEY BABY a RISE pripravili v spolupráci rady pre rodičov na zvládanie núdzových situácií. Tie boli doručené 210 miliónom ľudí v 198 krajinách sveta a využilo ich 33 národných vlád vrátane mnohých európskych.
Rady boli dokonca zhudobnené tímom skladateľov a producentov na Broadwayi (piesne). Rady sa týkajú trávenia kvalitného času s deťmi, pochvál za dobré správanie, vyjadrenia rodičov, aké správanie si želajú, vytvárania rutinných postupov, citlivého riešenia nevhodného správania a podpory rodín, ktoré prežívajú chorobu a smútok po ochorení Covid-19. Rady tiež pomáhajú rodičom postarať sa sami o seba.
Jedna z najužitočnejších rodičovských rád hovorí, že ak sa vám chce kričať, skúste si na chvíľu odpočinúť, počítajte do 10, pomaly sa nadychujte a vydychujte. Skôr než niečo poviete alebo urobíte, dajte si šancu, aby ste sa upokojili.
Užitočnou radou pre mladých je podľa Estebana de Manuel Keenoya, riaditeľa Inštitútu pre výskum zdravotníckych služieb v Španielsku a koordinátora projektu UPRIGHT, naučiť sa včas emočnej odolnosti. To by im mohlo pomôcť vyhnúť sa duševným ochoreniam v dôsledku stresových udalostí.
Štúdia dospela k záveru, že hlavnú úlohu v emocionálnej výchove zohráva rodina. Rodiny, ktoré poskytujú bezpečné a láskavé prostredie, sú najlepšie pre rozvoj sebadôvery, vnútornej sily a sebaúcty. Dôležitú úlohu však zohrávajú aj školy.
Tím UPRIGHT preto navrhol intervenčný program, do ktorého bolo zapojených 17 škôl v piatich krajinách. Tie dostali školenie v oblasti 18 zručností pestovania osobnej a komunitnej odolnosti.
V porovnaní s kontrolnou vzorkou bez intervencie sa zapojenej skupine podarilo zvrátiť trend zhoršovania duševného zdravia detí a mládeže pozorovaný počas pandémie. Tá sa dokonca zlepšila takmer na úroveň spred pandémie.
Výskum v tomto článku bol financovaný EÚ. Tento článok bol pôvodne publikovaný v magazíne EÚ pre výskum a inovácie Horizon.
