O tom, že sa koronavírus prenáša najmä prostredníctvom drobných kvapôčok pri kašľaní alebo kýchaní, niet pochýb. Vedci však vedú polemiky o šírení koronavírusu aerosólom.
Kde hrozí najväčšie riziko nákazy koronavírusom? Podľa hygieny sú už importy COVID-19 zriedkavé
Podľa novej štúdie zverejnenej v odbornom magazíne Physics of Fluids nie sú mikrokvapôčky zotrvávajúce vo vzduchu až takým veľkým rizikom pri prenose COVID-19, informuje Eurekalert.org.
Mikročastice vo vzduchu ostávajú dlhšie
Kým väčšie kvapôčky, napr. pri kýchnutí, dopadnú na zem, najmenšie môžu vďaka mikrorozmerom ostávať vo vzduchu dlhšie. Vznikajú aj pri rozprávaní a takisto môžu obsahovať vírus.
Vedci sa preto snažili namodelovať šírenie SARS-CoV-2 v uzavretom priestore. Dobrovoľníci zapojení do experimentu mali kašľať či rozprávať a výskumníci následne sledovali produkciu a pohyb mikročastíc pomocou laserovej technológie.
Českí lekári zverejnili zúfalú výzvu. O pomoc v boji s koronavírusom už prosia aj fajčiarov
Podľa Daniela Bonna z Van der Waals-Zeemanovho inštitútu na Amsterdamskej univerzite, ktorý sa na štúdii podieľal, obsahujú mikročastice menšie množstvo vírusu ako väčšie kvapôčky. Vyššie riziko prenosu hrozí vtedy, keď niekto blízko nás zakašle, kýchne alebo sa s nami zoči-voči zhovára.
Vetranie je výborná prevencia
V prípade, že je interiér dobre vetraný, vrátane kancelárií, letísk či vlakových staníc, nákaza po vdýchnutí vírusových častíc z aerosólu je málo pravdepodobná. Riziko však narastá pri dlhšom pobyte v zle vetraných miestnostiach.
Český výskumník vysvetlil, ako sa šíri koronavírus, keď nemáme nasadené rúško
Pre minimálizáciu prenosu nákazy Daniel Bonn odporúča držať sa od ostatných osôb najmenej 1,5 metra ďaleko, vetrať a pravidelne si umývať ruky. Samozrejmosťou by malo byť aj nosenie rúška, ktoré zachytáva infekčné kvapôčky.
