BRATISLAVA 13. septembra (WEBNOVINY) – Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Miroslav Pollák si myslí, že predchádzať výstavbe múrov, ktoré oddeľujú rómske osady od miest či obcí na východe Slovenska, sa dá len prácou s ľuďmi na oboch stranách múrov.
„Ak to nebudeme robiť, takéto problémy budú pokračovať,“ konštatoval pre SITA Pollák. Podľa splnomocnenca by v niektorých prípadoch pomohlo napríklad viac komunitnej práce, inokedy lepšia a dôslednejšia práca polície, či neodkladanie riešení zo strany samospráv. Riešiť problémy v rómskych komunitách a predchádzať výstavbe múrov a oplotení by sa podľa úradu splnomocnenca dalo aj oboznamovaním „samosprávy miest a obcí s pozitívnymi príkladmi obcí, ktorým sa darí riešiť problémy v rómskych komunitách,“ píše sa v stanovisku, ktoré Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity zaslal agentúre SITA.
Múry oddeľujúce Rómov od majoritného obyvateľstva stoja napríklad v Ostrovanoch, Michalovciach a najnovšie i v Prešove. „Každý z tých múrov je iný a má inú históriu,“ povedal Pollák. Splnomocnenec navštívil Ostrovany a Michalovce. Podľa neho plot v Ostrovanoch neohraničuje osadu, ako je to prezentované, ale len chráni záhrady ľudí. „Aj samotní Rómovia v Ostrovanoch už majú záujmu médií plné zuby,“ povedal SITA Pollák. Splnomocnenec má dokonca informácie o tom, ako novinár podplatil tehotnú Rómku, aby preliezla cez spomínaný plot a on si ju pri tom mohol odfotiť.
Pollák si myslí, že aj najnovší prípad panelového múru, ktorý mesto Prešov postavilo na konci Murárskej ulice, aby zabránilo obyvateľom rómskeho sídliska prechádzať poľnou cestičkou z lokality Stará Tehelňa do mesta, bolo najmä vyústením zanedbaných a nakopených problémov.
Problém vnikol výstavbou nájomných bytov nižšieho štandardu ešte pred desiatimi rokmi preto, lebo mesto nedotiahlo celý projekt. Okrem bytov tu totiž mala stáť aj materská škola a stredisko služieb a ochranná zóna zelene. Asi tisícka Rómov, ktorí v lokalite Stará Tehelňa momentálne žijú, využívajú na cestu do mesta poľnú cestičku, ktorú múr prehradil.
Deti tadiaľ chodili do školy, dospelí za nákupmi. Stavba múra v Prešove znepokojila aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. „Múry nahrádzajú bezradnosť miest a obcí, ktoré zlyhali a rezignovali na svoje poslanie tam, kde mestá a obce neprijímajú systémové opatrenia, absentuje aktívna komunikácia o riešení akútnych problémov spolužitia a nevyužívajú sa zákonné preventívne prostriedky,“ povedala Anna Zachová zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
V stanovisku mesta Prešov sa uvádza, že táto panelová zábrana je „preventívno-bezpečnostným opatrením“. Mesto tak reagovalo na početné podnety obyvateľov. Múr bude priechodný po namontovaní bránky, kľúč od nej budú mať majitelia pozemkov v blízkej záhradkárskej oblasti. Náklady nepresiahnu 2 000 eur. „Z dopravného hľadiska ide o slepú ulicu, takže nie je nutné ponechať ju priechodnú pre motorové vozidlá, pretože ďalej žiadna cesta nevedie. Vzhľadom na to, že tu boli mnohé sťažnosti na vandalizmus, priestupky a inú protispoločenskú činnosť prechádzajúcich, toto opatrenie by malo vyriešiť viacero problémov naraz,“ vyjadril sa pre médiá primátor Prešova Pavel Hagyari.
V prípade múru v Michalovciach sa podľa Polláka ľudia chránili, ako vedeli. „Spôsob, akým to urobili, však nerieši hlavnú príčinu. Bolo to zbrklé,“ konštatoval Pollák. Výstavbou 25-metrového múru, ktoré postavilo spoločenstvo vlastníkov bytov na sídlisku Východ, aby tak znemožnili obyvateľom osady Angy mlyn skracovať si cestu do Michaloviec cez trávnik pomedzi bytovky, neboli podľa verejného ochrancu práv Pavla Kandráča porušené žiadne základné práva a slobody.
Stavanie múrov je aj napriek tomu podľa verejného ochrancu práv vážnym varovaním pre vládu i parlament, aby prestali odkladať riešenie tohto problému.
SITA
