Umelá inteligencia zvyšuje produktivitu, ale má aj svoje riziká. Čoho sa ľudia obávajú najviac?

Štvrtina Slovákov si už nevie predstaviť dokončenie práce bez AI, čo môže signalizovať oslabenie kritického myslenia a sociálnych zručností.
AI, umelá inteligencia
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

Používanie umelej inteligencie (AI) v práci prináša mnohé výhody, ako zvýšenie produktivity, efektívnejšie využívanie zdrojov či nové príležitosti na generovanie príjmov. Ako však ukázal prieskum Trust in AI spoločnosti KPMG v 47 krajinách vrátane Slovenska, implementácia AI si vyžaduje zodpovedný a transparentný prístup, najmä v pracovnom prostredí.

Podľa výsledkov prieskumu takmer polovica zamestnancov zaznamenala vďaka AI zvýšenie výnosových aktivít, rozvoj zručností a efektívnejšie zdieľanie poznatkov. Pozitíva však sprevádzajú aj obavy z rastúceho pracovného zaťaženia, stresu, nových pravidiel či neprimeraného sledovania na pracovisku.

Môže sa vytvoriť AI priepasť

Na Slovensku sa až 32 % respondentov obáva, že ak nezačnú využívať AI, negatívne to ovplyvní ich ďalšie pôsobenie v organizácii. Zamestnanci s nižšou AI gramotnosťou sú ohrození tzv. AI priepasťou – rizikom, že zostanú pozadu pre nedostatok prístupu alebo porozumenia technológiám.

Prieskum tiež ukázal, že štvrtina Slovákov si už nevie predstaviť dokončenie práce bez AI, čo môže signalizovať oslabenie kritického myslenia a sociálnych zručností.

„Prínos umelej inteligencie na pracovisku závisí od viacerých faktorov. Úzko súvisí s charakterom práce a typom používaných AI nástrojov, ako aj spôsobom ich integrácie do pracovného prostredia. Veľký vplyv na úspešnú implementáciu má tiež úroveň zručností a povedomia samotných zamestnancov,“ vysvetľuje Josiane Lang, manažérka oddelenia People, Performance and Culture v KPMG na Slovensku. Dodáva, že zamestnanci potrebujú podporu, aby si vybudovali dôveru voči AI a naučili sa ju zodpovedne využívať.

Medzi najčastejšie riziká patrí únik citlivých dát, strata duševného vlastníctva či kybernetické hrozby. „Dôležité je, aby sa školenia a usmernenia k zodpovednému používaniu AI stali súčasťou bežného pracovného života. Od zaúčania nových zamestnancov cez implementáciu AI v konkrétnych projektoch až po hodnotenie jej výkonnosti. Tak sa vytvoria zdravé pracovné normy a podporí sa schopnosť zamestnancov dôverovať AI primeraným spôsobom,“ uvádza Lang.

Overovanie a kritické myslenie

Rýchly nástup AI núti školy prehodnotiť systém vzdelávania. Prieskum KPMG ukazuje, že AI je medzi študentmi výrazne rozšírená a prináša vyššiu efektivitu, jednoduchší prístup k informáciám a personalizovanejšie vzdelávanie. Zároveň však študenti hlásia negatívny dopad na kognitívne schopnosti a medziľudské vzťahy.

„Bez správneho riadenia hrozí, že budúca pracovná sila síce bude technicky zdatná a schopná pracovať s AI, no zároveň môže byť nedostatočne pripravená na prácu, ktorá si vyžaduje samostatné myslenie a kritické vyhodnocovanie bez spoliehania sa výhradne na umelú inteligenciu,“ upozorňuje Lang.

Vzdelávacie inštitúcie by preto mali zaviesť programy rozvíjajúce schopnosť študentov kriticky pracovať s AI. Mnohé školy a univerzity však podľa prieskumu v tomto smere zaostávajú. Chýba im jasná metodika, školenia aj komunikácia pravidiel.

„Zákaz AI nie je realistické riešenie. Omnoho dôležitejšie je učiť študentov klásť otázky, overovať výstupy AI a kriticky s ňou pracovať, čo bude pre nich zároveň kľúčovou kompetenciou aj v budúcom pracovnom prostredí,“ uzatvára Josiane Lang.

Viac k osobe: Josiane Lang
Firmy a inštitúcie: KPMG Slovensko