Počet štipendistov podporených Európskou radou pre výskum (ERC), ktorí získali Nobelovu cenu, sa od založenia ERC v roku 2007 zvýšil na deväť. Zaradili sa medzi nich aj tohtoroční „nováčikovia“ Benjamin List z Inštitútu Maxa Plancka pre kohenológiu, ktorý dostal Nobelovu cenu za chémiu „za vývoj asymetrickej organokatalýzy“, či Giorgio Parisi z Univerzity Roma I, „La Sapienza“, ktorý získal Nobelovu cenu za fyziku „za prelomový príspevok k nášmu chápaniu komplexných fyzikálnych systémov“.
Ďalší vlajkový program EÚ na podporu vedcov MSCA – Akcie Marie Skłodowskej-Curie – využilo doteraz približne 145 000 výskumných pracovníkov, z ktorých získalo Nobelovu cenu až dvanásť. Medzi nimi aj David MacMillan z Princetonskej univerzity v USA, ktorý získal v roku 2021 Nobelovu cenu za chémiu za vývoj organokatalýzy, priekopníckej techniky na stavbu molekúl.
Svetová vedecká veľmoc
Európa je aj vďaka týmto programom svetovou vedeckou veľmocou. Na EÚ pripadá približne 18 % výskumu a vývoja, 20 % vedeckých publikácií a patentových prihlášok a približne 19 % výskumných pracovníkov na celom svete pri menej ako 7 % svetovej populácie. “Kým sa však prelomové vedecké objavy dostanú na trh, trvá to príliš dlho, dokonca v Európe dlhšie ako v iných regiónoch sveta, čo dokazuje aj posledný Európsky prehľad výsledkov inovácií. Preto som sa rozhodla spolupracovať s inovátormi aj na príprave novej inovačnej politiky,“ hovorí Mariya Gabrielová, európska komisárka pre inovácie, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež.
Na EÚ pripadá približne 18 % výskumu a vývoja, 20 % vedeckých publikácií a patentových prihlášok a približne 19 % výskumných pracovníkov na celom svete pri menej ako 7 % svetovej populácie.
Európa zaostáva aj v počte inovatívnych začínajúcich podnikov. Nová vlna hlbokých technologických inovácií však podľa komisárky poskytuje Európe príležitosť stať sa svetovým lídrom v tejto novej vlne, pričom Európa má tri konkurenčné výhody, ktoré môže využiť. „Okrem digitálnych technológií majú hlboké technológie (deep tech) aj silnú hardvérovú zložku a EÚ je lídrom v hardvérovom priemysle. Je tiež lídrom vo vede. Po tretie, deep tech sa zaoberá cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, čo pomôže EÚ dosiahnuť „dvojitý prechod“ na ekologické a digitálne technológie a hospodárstvo, ktoré funguje pre všetkých“ vysvetľuje.
Pomôcť môže aj Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), ktorý bol vytvorený na podporu inovácií v Európe prostredníctvom podpory inovačných ekosystémov, v rámci ktorých spolupracujú firmy, školy a výskum, ktoré spolu hľadajú riešenia konkrétnych výziev počnúc zmenou klímy a udržateľných energií až po zdravý životný štýl a bezpečnépotraviny. EIT má za cieľ podporiť zmenu smerom k inovačnejšiemu a podnikavejšiemu zmýšľaniu v Európe prostredníctvom podpory projektov a iniciatív takpovediac od laboratória až po trh, vrátane podpory podnikania vedcov. Podporu EIT využíva napríklad aj technologická spoločnosť Graphmatech AB, ktorá vyvíja materiály na báze grafénu a je príkladom pretavenia práce laureátov Nobelovej ceny do konkrétnych riešení v oblasti energetiky, batérií alebo elektroniky.
Chýbajúce ženy vo vede
Ďalším problémom Európy je zastúpenia žien vo vede. Nedávno zverejnené štatistiky o rodovej rovnosti vo výskume a inováciách SHE Figures 2021 ukazujú pretrvávajúce nedostatočné zastúpenie žien. Ženy tvoria v EÚ len 29 % absolventov doktorandského štúdia v oblasti strojárstva, výroby a stavebníctva. Predstavujú len 25 % samostatne zárobkovo činných odborníkov v technických profesiách, ako sú veda, strojárstvo alebo informačné a komunikačné technológie. Ženy sú nedostatočne zastúpené aj medzi vynálezcami, keď podávajú len 10 % patentových prihlášok.
„Ak chce byť Európa spravodlivým a inkluzívnym kontinentom, je dôležité odstrániť rodové rozdiely. Našou ambíciou je vytvoriť celoeurópsky inovačný ekosystém, ktorý ponúkne vhodné prostredie pre všetkých, ženy aj mužov, ako aj pre všetky regióny, aby mohli rozvíjať svoju konkurenčnú výhodu v oblasti výskumu a inovácií. Preto vytvárame synergie medzi jednotlivými programami financovania, ako aj pomáhame členským štátom stanoviť priority investícií do výskumu a inovácií a prijať potrebné reformy prostredníctvom nástroja na podporu odolnosti a obnovy,“ hovorí komisárka Marija Gabrielová. EÚ podporuje túto ambíciu viacerými spôsobmi.
Napríklad v rámci EIC bola tento rok vyhlásená výzva Women Tech EU na podporu 50 technologických startupov vedených ženami s rozpočtom 3,8 milióna eur, ktorý sa môže zvýšiť na 10 mil. Európska rada pre inovácie má za cieľ, aby aspoň 40 % startupov, ktoré bude financovať, viedli ženy. „Od roku 2020 sa percento spoločností vedených ženami, ktoré získali financovanie EIC, zvýšilo z 8 % na 29 % len za jediný rok. Takže áno, talenty pre dosiahnutie cieľa 40 % sú,“ hovorí Mariya Gabrielová.
Rovnako aj MSCA od svojho vzniku kladie dôraz na podporu rodovej rovnosti. Granty MSCA umožňujú prácu na čiastočný úväzok a poskytujú osobitné stimuly pre materskú dovolenku. „Výsledkom je, že podiel výskumných pracovníčok zapojených do MSCA je 42 %, čo je oveľa viac ako je podiel žien (približne tretina) zamestnaných ako výskumné pracovníčky v EÚ,“ dodáva.
Tento článok bol spracovaný na základe rozhovoru pôvodne uverejnenom v časopise Horizon, časopise EÚ o výskume a inováciách.
