Všetko má svoje pre a proti. Platí to aj pre veterné elektrárne. Produkujú síce čistú a lacnú energiu bez uhlíkových emisií, no majú problém s recykláciou či likvidáciou použitých a už nefunkčných vrtúľ. A čo sa dá asi robiť s vrtuľami, ktorých listy sú niekedy dlhšie ako futbalové ihrisko?
Ako píše portál bloomberg.com, až 85 percent komponentov turbín veterných elektrární vrátane ocele, medi či elektroniky, sa dá recyklovať. Nie však vrtule. Problém nastáva už pri preprave ich použitých listov. Tie treba rozrezať diamantovou pílou na viacero častí, aby sa vôbec zmestili na príves. Na jeden sa pritom zmestí len jeden vrtuľový list, to však prepravu na dlhšie vzdialenosti značne predražuje.
Končia na skládkach
Desaťtisíce vrtuľových listov, ktoré už doslúžili, sa ukladajú väčšinou na skládky. A keďže sú nerozložiteľné, môžu tam zostať v podstate naveky. Napríklad len v USA ich takto ročne končí asi 8000, v Európe je to asi 3800. A v nasledujúcich rokoch sa to ešte zhorší, pretože veľa veterných elektrární pomaly starne.
Nemecko uviedlo do prevádzky veterný park Arkona, ktorý je najväčší v Baltskom mori
Okrem toho, nie je veľa skládok, ktoré majú kapacitu na uskladňovanie starých vrtúľ. A Európska únia prísne reguluje, čo sa môže ukladať na skládky a v akom množstve.
Čo s vrtuľami?
Vedci už preto pracujú na spôsoboch, ako vrtule likvidovať a materiál z nich ďalej využiť. Vrtule ale boli vyrobené tak, aby vydržali vetry o sile hurikánu, takže ich listy sa dajú len ťažko rozdrviť či inak rozložiť.
Niekde rozrezané listy vrtúľ spaľujú v tehelniach alebo v tepelných elektrárňach, horenie tvrdého laminátu však znečisťuje ovzdušie. Ďalším spôsobom je rozdrviť ich na prach, ktorý následne stlačia do formy dosiek a využijú napríklad na stavbách. Takto by chcela startupová spoločnosť Global Fiberglass Solutions likvidovať asi 6000 vrtuľových listov ročne, s touto metódou však zatiaľ len začína.
