Slovenský ťažobný priemysel sa nachádza v kritickej situácii, ktorá si vyžaduje okamžité riešenia. Kompetentní upozorňujú najmä na prehlbujúce sa problémy spôsobené energetickou krízou, vojnou na Ukrajine a rýchlou implementáciou Green Dealu.
Novoprijatý zákon Európskej únie (EÚ) Critical Raw Materials Act požaduje, aby členské štáty do roku 2030 využívali minimálne 10 % vlastných kritických surovín a 40 % recyklovaných surovín. Bez okamžitých opatrení Slovensko tieto ciele nesplní.
Slovensko potrebuje zabezpečiť podporu pre rozvoj sektora
Ako ďalej konštatujú Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, Slovenská banská komora, Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR a Slovenské magnezitové závody, a.s. Jelšava, naša krajina pritom má predpoklady tento proces úspešne zvládnuť, pretože disponuje špičkovými odborníkmi a významným potenciálom v oblasti surovinových zdrojov a vývoja technológií. Potrebuje však zmeniť prístup a zabezpečiť podporu pre rozvoj tohto strategicky významného sektora.
Hornonitrianske bane avizujú investičné aktivity. Výroba nákladných kontajnerov môže prinesť až 700 pracovných miest
Asi 95 % kritických nerastných surovín, ktoré sú potrebné pre náš priemysel, sa ťaží v Číne, zvyšok v iných krajinách mimo EÚ. Čína nám dodávky surovín predražuje alebo dodáva už hotové výrobky.
„Ekonomika EÚ ide nesprávnym smerom. Celý automobilový priemysel je postavený na kritických nerastných surovinách. Je čas, aby sme si uvedomili, že bez využívania vlastných surovinových zdrojov a bez podpory ťažobného sektora sa nemôžeme stať sebestačnými,“ uvádza predseda predstavenstva Slovenskej banskej komory Michal Cehlár.
Hrozí postupné znižovanie stavov
Príliš rýchla implementácia ekologických politík je finančne nákladná a v stanovených termínoch takmer nerealizovateľná.
„Je to ako keby ste sa cez noc snažili naučiť nový jazyk a plynule ním hovoriť. Potrebujeme viac času a podpory na adaptáciu,“ priblížil generálny riaditeľ Slovenských magnezitových závodov Jelšava a člen predstavenstva Zväzu hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR Roman Gažúr.
Sadzby úhrady za vydobyté nerasty by sa mali meniť, súčasné znenie nariadenia vyvoláva v praxi problemy
Zároveň varuje, že ak sa situácia v sektore nezlepší, hrozí postupné znižovanie stavov.
„Baníctvo sa musí odovzdávať nielen štúdiom, ale aj profesne z generácie na generáciu. Ak tento proces prerušíme, stratíme neoceniteľné know-how, ktoré bude veľmi ťažké znovu obnoviť,“ zdôraznil.
Na to, aby sme napredovali, potrebuje podľa zástupcov sektora stabilnú a predvídateľnú legislatívu, ktorá umožní prispôsobiť sa novým požiadavkám. Narastajúci deficit kvalifikovaných odborníkov v geológii a ťažbe je nutné riešiť posilnením týchto kapacít na štátnej úrovni.
Pre pokrok je dôležitá spolupráca
Investície do inovácií a moderných technológií, spolu s podporou vzdelávania a výskumu, výrazne zvýšia efektivitu ťažby a spracovania surovín a zabezpečia odovzdávanie odborných znalostí budúcim generáciám.
„Reálny pokrok však dosiahneme len aktívnou spoluprácou vlády, priemyslu a verejnosti, ktorá spoločne podporí a rozvinie tento strategicky významný sektor,“ uzatvárajú.
Baníctvo má na Slovensku hlboké korene, v súčasnosti zamestnáva okolo 6 600 ľudí a prispieva 0,4 % k tvorbe HDP krajiny. Tržby v odvetví dosahujú približne pol miliardy eur.
Dominantnú úlohu v sektore zohrávajú domáce podniky, ktoré predstavujú 81 % všetkých firiem. Aj napriek dôležitosti tohto odvetvia má však ťažobný priemysel negatívnu obchodnú bilanciu, exportujeme o 94 % menej produktov, ako dovážame.