Na začiatku júna sa uskutočnil Zelený týždeň Európskej únie, kde prebiehala živá diskusia o implementácii Európskeho ekologického dohovoru (European Green Deal). Zelené témy sú dnes najrezonujúcejšou témou naprieč inštitúciami EÚ počnúc Komisiou a končiac ECB, ktorá sa intenzívne venuje zeleným agendám, keďže EÚ odhaduje monumentálny 1,2 biliónový rozpočet na zníženie emisií skleníkových plynov o 55% do roku 2030.
Kritici Dohovoru poukazujú na praktickú nerealizovateľnosť zelenej agendy EÚ, kým jeden z najväčších znečisťovateľov ovzdušia v EÚ ,Poľsko, od začiatku deklaruje, že sa k Dohovoru nepridá. Dôležitosť zelených tém nepripomína len súbor opatrení zahrnutých v Dohovore, ale aj podmienky schválenia pandemického stimulu. Členské štáty musia vo svojich plánoch obnovy vyčleniť až 37 percent rozpočtu na agendy šetrné k životnému prostrediu.
V blízkej budúcnosti môžeme preto očakávať, že zelené témy sa stanú politicky frekventovanými aj na Slovensku. Problémom je budovanie zelenej infraštruktúry, napríklad elektrickej siete zvládajúcej nápor elektromobilov. Netreba zabudnúť na ambiciózne plány ministra hospodárstva Richarda Sulíka, vytvoriť zo Slovenska vodíkovú veľmoc, čo by nám v budúcnosti dalo konkurenčnú výhodu v zelených technológiách budúcnosti.
Ostatne práve diskusia o tom akým smerom by sa mala európska zelená politika uberať momentálne dominuje summitom lídrov EÚ. Kým priemyselný sever a západ by chcel investovať do zelených technológií ako batérie a uskladňovanie energie, tak chudobnejší juh hovorí o podpore ekonomiky prostredníctvom zelenej agendy.
Takzvaná Cirkulárna ekonomika sa dotkne podnikateľov naprieč celou EÚ. Napríklad v poľnohospodárstve EÚ plánuje podporovať 50 percent zníženie používania pesticídov, či podporu organických fariem. V elektro závodoch sa budú musieť pripraviť na sprísnenie výrobných noriem, ktoré zaručia dlhšiu životnosť produktov za účelom znižovania objemu elektronického odpadu.
Manažment odpadu je jednou z najväčších ekologických tém. Mnohí podnikatelia v gastronómii dnes už vedia, že používať papierové a recyklovateľné materiály nie je len cestou ako byť šetrný k životnému prostrediu, ale obmedzovanie jednorazových plastov sa stáva pre mnohých klientov aj prioritným pri výbere donášky jedla, či reštaurácie.
Udržateľnosť je preto čoraz viac atraktívna a to platí aj v odevnom priemysle naprieč EÚ, ktorá plánuje podporovať udržateľné biznis modely v móde, či už týkajúce sa materiálov, ale i recyklácie odevov.
Praktické postupy ako naplniť ambiciózne ciele pre globálne líderstvo v zelených technológiách EÚ zatiaľ neprezradila. Do veľkej miery sa spolieha na jednotlivé členské štáty pri implementácii zelených agend a tak bude hlavne na spolupráci vlády s priemyselnými zväzmi akým spôsobom sa popasujú s výzvami ktoré klimatická zmena prináša.
O nové biznis modely, ale i obmedzenia pre tradičné odvetvia však zrejme nebude núdza. Už dnes sa hovorí o sprísnených ekologických normách pre automobilky, tie môžeme očakávať aj v našich tradičných odvetviach ako oceliarstve, či ťažkom priemysle. Preto ostáva kľúčovou analýza jednotlivých segmentov, jasné sformulovanie potrieb slovenskej ekonomiky a ich následné pretavenie do funkčného ekonomického modelu, ktorý neohrozí našich najväčších zamestnávateľov a zároveň podporí ekologicky šetrné biznis modely.
Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov
