BRATISLAVA 6. mája (WEBNOVINY) – Ústavnoprávny výbor v utorok hlasmi poslancov za Smer-SD odporučil parlamentu schváliť volebné kódexy, na ktorých sa vládna strana a opozícia dohadujú od jesene minulého roka.
Na stranícke financie má dozerať komisia zostavená zo 14 členov, piatich delegovaných z koalície, piatich z radov opozície. Po jednom zástupcovi navrhnú Ústavný súd SR, Najvyšší súd SR, Najvyšší kontrolný úrad a generálna prokuratúra.
Poslanec za Most-Híd Gábor Gál nesúhlasí s tým, aby predsedu a podpredsedu stálej volebnej komisie, ktorá má dohliadať na voľby a hospodárenie strán, volil parlament. Uprednostnil by, ak by si šéfa a jeho zástupcu komisia volila sama.
KDH sa nepodarilo presadiť viac volebných obvodov, či vzdelanostný cenzus pre starostov, s čím nesúhlasil minister vnútra Robert Kaliňák.
Skupina vtrhla do parlamentu a kričala, že chce prevziať moc
Poliačik chce zatočiť s vobnými paradoxmi
Poslanec za SaS Martin Poliačik chce prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu odstrániť tzv. volebné paradoxy, ktoré vznikajú pri prepočítavaní volebných hlasov na poslanecké mandáty v Národnej rade SR. Politická strana podľa nich môže vo voľbách získať po prepočítaní hlasov viac poslaneckých mandátov, hoci iné strany by dostali viac hlasov a ona samotná menej.
Poliačik dáva za príklad blog Vladimíra Dančišina. Ten uvádza viacero príkladov volebných paradoxov. „Predpokladajme, že by voľby v marci 2012 dopadli inak. Smer, SDKÚ, OĽaNO, SAS a Most by si výsledkovo polepšili. Smer by získal o 100 hlasov viac; SDKÚ o 500 hlasov viac; OĽaNO o 6 000 hlasov viac, SAS o 6 000 hlasov viac a Most o 7 500 hlasov viac. Jedinou stranou, ktorá by si pohoršila by bolo KDH. Prišlo by o 100 hlasov. Prirodzene by bolo možné očakávať, že ak už má prísť niektorá strana o jeden mandát, tak by to malo byť práve KDH. Opak je však pravdou. V uvedenom prípade by si – paradoxne – strana KDH ako jediná polepšila o jeden mandát,“ uvádza príklad volebného paradoxu Dančišin. Ak Poliačikove úpravy neprejdú, je pripravený obrátiť sa na Ústavný súd SR.
Miroslav Kadúc z OĽaNO neúspešne presadzoval možnosť voľby pre Slovákov v zahraničí na našich zastupiteľských úradoch, rovnako sa mu nepodarilo zvýšiť váhu preferenčných hlasov, ktoré voliči môžu odovzdať kandidátom cez tzv. krúžkovanie.
Volebné kampane cez transparentné účty
Národná rada SR posunula v septembri minulého roka návrhy volebných zákonov do druhého čítania. Podľa Kaliňákom predložených návrhov politické strany budú môcť na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac tri milióny eur, kandidáti na prezidenta maximálne pol milióna a nezávislí kandidáti na predsedov samosprávnych krajov najviac štvrť milióna eur rovnako ako kandidáti na primátorov Bratislavy a Košíc.
Všetci budú povinne zverejňovať údaje nielen o tom, koľko peňazí na kampaň minuli, ale tiež budú musieť informovať, odkiaľ peniaze majú. Zákon zavádza tzv. transparentné účty, ku ktorým bude mať prístup verejnosť.
Ústavnoprávny výbor parlamentu neodporučil poslancom schváliť návrh skupiny zákonodarcov za KDH, aby bol ústavný súd pri svojom rozhodovaní o ústavnosti legislatívy viazaný termínmi. Poslanci za KDH Monika Gibalová, Pavol Abrhan, Martin Fronc a Pavol Hrušovský by chceli novelou zákona o organizácii ústavného súdu zakotviť ústavnému súdu povinnosť rozhodovať o ústavnosti zákonov do troch mesiacov.
Vzťahovalo by sa to na prípady, ak by ústavný súd prijal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov (ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení) s ústavou, v ktorom účastník konania navrhne pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov. ÚS by podľa návrhu kresťanských demokratov musel o tom rozhodnúť do 90 dní odo dňa začatia konania. „Podľa platnej právnej úpravy o takom návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu. Doterajšie skúsenosti však potvrdzujú, že ústavný súd rozhoduje o niektorých návrhoch na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí či ustanovení so značným oneskorením,“ vysvetľovala návrh v parlamente Gibalová. Podľa nej v novele ide o také ustanovenia, v prípade ktorých ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody alebo hrozí značná hospodárska škoda.
Podľa ministerstvo spravodlivosti je legitímna požiadavka, aby každá vec zotrvala na ústavnom súde len tak dlho, ako je to nevyhnutne potrebné na prípravu kvalifikovaného rozhodnutia. Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti totiž vyplýva aj zodpovednosť za riadny a včasný výkon ústavného súdnictva „Dĺžka samotného konania je však výsostne individuálna a v jednotlivých právnych veciach sa môže líšiť v závislosti od skutkovej a právnej zložitosti veci i správania účastníkov konania,“ uviedol rezort spravodlivosti v stanovisku k legislatívnej iniciatíve poslancov.
Ministerstvo spravodlivosti hovorí, že každému rozhodnutiu o pozastavení účinnosti by mala predchádzať dôkladná právna a skutková analýza. Obmedzenie výkonu tejto analýzy ustanovením zákonnej lehoty podľa rezortu nemusí vždy prispieť k účinnej ochrane ústavou garantovaných práv a slobôd. MS zdôrazňuje, že ústavný súd rozhoduje v týchto prípadoch na podklade vyjadrenia dotknutých orgánov verejnej moci, „čo vedie k záveru, že vydanie rozhodnutia v lehote 90 dní nemusí byť objektívne možné“.
Identický návrh zákona predložený KDH zamietol Smer-SD v máji 2013.
Manželstvo má byť jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu predsedu parlamentného ústavnoprávneho výboru Róberta Madeja (Smer-SD), ktorý dnes predložil k ústavnej novele opozičných poslancov o ochrane manželstva. Výbor jeho pozmeňujúci návrh schválil, rovnako odporučil poslancom v pléne prijať zákon ako celok.
Novela, ktorú podpísali Ján Figeľ, Pavol Hrušovský (obaja KDH), Béla Bugár (Most-Híd), Richard Vašečka (OĽaNO), Jozef Mikuš (SDKÚ-DS) a ďalší poslanci, pôvodne definovala manželstvo v ústave ako „jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy“. Podľa Madeja sú číslovky v návrhu nadbytočné.
Novela zároveň manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina budú pod ochranou zákona. Ústavne sa zaručí aj osobitná ochrana detí a mladistvých.
Identické ustanovenia obsahuje aj novela ústavy predložená Smerom-SD a KDH, ktorá okrem manželstva rieši aj oblasť justície. Strany sa zatiaľ nedokázali dohodnúť na konečnej podobe návrhu a túto novelu preto preložili na júnovú schôdzu.
