Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali v októbri, vyhralo by ich hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 18,7 percenta hlasov.
Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý realizovala agentúra SCIO v dňoch 7. – 11. októbra na vzorke 1 000 respondentov.
Druhý by bol Smer-SD, ktorý by volilo 14,6 percenta opýtaných a prvú trojku uzatvára Hlas-SD s podporou 11,2 percenta. Vysoko v prieskume skončilo hnutie Republika, ktoré by volilo 10,3 percenta respondentov.
Dankova SNS nemá ani tri percentá
Ďalšími v poradí sú strany Sloboda a Solidarita (5,90 %), hnutie Slovensko (5,80 %), Kresťanskodemokratické hnutie (5,30 %) a Sme rodina (5,10 %). Do parlamentu by sa nedostali Demokrati (3,50 %), Slovenská národná strana (2,70 %) ani Aliancia (1,10 %). Až 15,8 percenta opýtaných by volilo inú stranu alebo hnutie.
Smer-SD a Progresívne Slovensko majú rovnakú podporu, skokanom mesiaca sú v prieskume matovičovci
„Z prieskumu vyplýva, že Progresívne Slovensko a Smer-SD síce stále vedú v tabuľke preferencií politických strán, no pomerne veľké množstvo občanov Slovenska plánuje voliť inú politickú stranu ako aktuálne pôsobiace strany. Ak by sa voľby konali túto sobotu a takéto alternatívy by existovali, bol by to dokonca druhý najväčší počet zúčastnených voličov,“ uviedol hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.
Mimoparlamentné strany „okrádajú“ vládne
Podľa neho je zrejmé, že takéto alternatívy by odobrali voličov najmä dvom najsilnejším politickým stranám – Smer-SD a PS.
Takmer každý siedmy Slovák si myslí, že atentát na Fica sa nestal. Kotlárovým názorom verí 23 percent ľudí
„Môžeme sa pritom len domnievať, či je za tým konsolidácia verejných financií, ktorej tvárou sú predstavitelia Smeru-SD, či napríklad kampaň voči lídrovi PS pri jeho odvolávaní. Isté je, že tieto strany stratili najväčší počet rozhodnutých voličov oproti predchádzajúcim mesiacom a obe klesli u rozhodnutých voličoch pod 20-percentnú hranicu, v prípade PS na 18,7 percenta, resp. 14,6 percenta pri Smere,“ doplnil Klus.
Zaujímavosťou prieskumu je tiež nárast mimoparlamentných politických strán, osobitne hnutia Republika s dvojciferným ziskom 10,3 percenta, ale aj hnutia Sme rodina. To by dokonca z 5,1 percenta hlasov prvýkrát od parlamentných volieb veľmi tesne prekonalo aj hranicu vstupu do parlamentu. „Obe hnutia evidentne preberajú aj tú časť nespokojných voličov vládnej koalície, ktorí uverili, že jej vytvorením bude koniec sporom a zavládne pokoj, čo sa nenaplnilo,“ uzavrel Klus.
