Vyše tretina Slovákov si vyberá rôzne investičné produkty, aby si takýmto spôsobom prilepšili na dôchodok. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej sporiteľne, ktorý sa uskutočnil koncom minulého roka. Vyše 20 % Slovákov uviedlo, že posledné dva až tri roky zvýšili objem investovaných peňazí. Najčastejšie sa tak deje prostredníctvom sporiacich účtov.
Ako doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková, priemerne si Slováci sporia 111 eur mesačne. „Práve ľudia v produktívnom veku uvádzajú, že ich primárnym cieľom je šetriť si na dôchodok a nečakané udalosti. Napríklad, aby mali na vykrytie finančných nákladov na opravu auta alebo pokazenej práčky,“ povedala Buchláková.
Ženy nechcú podstupovať riziko
V prípade prilepšenia na dôchodok prevláda medzi respondentmi názor, že dôchodkové zabezpečenie nie je dostatočné. Zodpovednejšie k budúcnosti sú v tomto prípade ženy. Až dve tretiny žien uviedlo, že si šetrí a investuje peniaze, aby si prilepšili na dôchodok. Mužov je menej ako polovica. Ženy si „prilepšujú“ na dôchodok sporením na sporiacich produktoch, ale už menej sú ochotné podstupovať riziko pri investičných produktoch.
„Pri investovaní platí základné donekonečna omieľané pravidlo, že vyššie riziko koreluje s vyšším potenciálnym výnosom. Ak máme napríklad investičnú čiastku 1 000 eur, ktoré máme v pláne investovať jednorazovo, tak je možnosť ich smerovať do podielových fondov, dlhopisov alebo zvoliť kombinované riešenie. To je napríklad termínovaný vklad, ktorý predstavuje časť investície s nižšou mierou rizika a tvorí napríklad 70 % produktu a podielové fondy ako rizikovejšia časť investície tvoria 30 % produktu,“ doplnila Buchláková.
Približne 18 % Slovákov mesačne odkladá alebo investuje viac ako 200 eur. Stále je tu však skupina ľudí, ktorí mesačne nedokážu ušetriť ani euro, nieto ešte investovať. Z prieskumu vyplynulo, že situácia sa v tomto prípade za posledných päť rokov nezlepšila a aktuálne stále zhruba 7 % ľudí nemá na to, aby si šetrili alebo investovali.
Finančná situácia sa zlepšuje
Veľmi pozitívny alebo pozitívny vzťah k investovaniu má na Slovensku približne 27 % ľudí, pričom toto číslo sa za posledné roky mierne zvýšilo. „Súvisí to aj so zlepšujúcou sa finančnou situáciou slovenských rodín. Máme rekordne nízku mieru nezamestnanosti a platy v štátnej aj súkromnej sfére rástli. Na druhej strane však relatívne vysoké ceny za bývanie a energie, ktoré náš investičný apetít utlmujú,“ dodala Buchláková.
Negatívny vzťah k investovaniu a podstupovaniu rizika má na Slovensku podľa prieskumu približne 5 % ľudí. Takmer polovica ľudí sa pritom pri nakladaní s peniazmi radí s rodinou a priateľmi, len 22 % ľudí uviedlo, že sa spolieha vo finančných otázkach primárne na seba. Informácie z médií pri investovaní či šetrení čerpá tretina opýtaných.
