Slovenská ekonomika sa ocitá v zvláštnom rozpore medzi oficiálnym optimizmom vlády a čoraz hlasnejšou kritikou zo strany zamestnávateľov, odborárov či opozície.
Po rokovaní tripartity sa pritom ukazuje, že spoločným menovateľom naprieč týmito tábormi je rastúce napätie medzi konsolidačným úsilím štátu a reálnymi výsledkami v ekonomike.
Spomaľovanie spotreby a ekonomického rastu
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová otvorene pomenovala jeden z kľúčových problémov. „Zisťujeme, že výber daní bol nižší, ako predpokladali návrhy rozpočtu,“ uviedla. Podľa nej presúvanie konsolidácie na zamestnancov a firmy neprináša želané výsledky. Dôsledkom je spomaľovanie spotreby aj ekonomického rastu, čo sa spätne odráža na stave verejných financií.
Je ako podomový predajca hrncov, ktorý vykrikuje klamstvá na celé Slovensko, povedal Kamenický o Jakabovi. Vyčítal mu aj rozvrat verejných financií – VIDEO
Podobne kriticky sa vyjadrili aj zamestnávatelia. Prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga upozornil, že napriek zvýšenému výberu daní sa dlh verejnej správy naďalej zvyšuje a dosahuje viac ako 61 % HDP, teda približne 84 miliárd eur.
„Ako nám teda pomohol zvýšený výber daní? No nepomohol. Pretože výdavky sa neznižovali, ale sa zvyšovali,“ skonštatoval s tým, že už o rok sa očakáva ďalší nárast zadlženia. Zároveň pripomenul aj varovanie Európskej komisie, podľa ktorého je Slovensko jedinou krajinou EÚ v pásme vysokého rizika z hľadiska udržateľnosti dlhu.
Zníženie benefitov ako riešenie
Na problém výdavkov poukazuje aj prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Rastislav Machunka, podľa ktorého sú kľúčovým problémom najmä sociálne výdavky tvoriace až 40 % rozpočtu.
„Je potrebné odstrániť hlavný problém a to sú výdavky,“ uviedol s tým, že bez ich zníženia a adresnejšieho nastavenia opatrení, ako sú energopomoc či plošné benefity, nebude možné stabilizovať verejné financie. Zhodne pritom zaznieva aj požiadavka, aby konsolidačné opatrenia viac podporovali ekonomický rast, ktorý je podľa zamestnávateľov jedinou cestou k zvládnutiu dlhu.
Štátny dlh rastie alarmujúcim tempom, zhoršenie ratingu môže znamenať aj drahšie hypotéky a úvery
Minister financií Ladislav Kamenický však negatívne interpretácie odmieta a tvrdí, že konsolidácia prináša výsledky. Podľa neho sa deficit verejných financií podarilo znížiť o viac ako dve percentá HDP oproti stavu, v akom vláda financie prebrala. Reagoval tak aj na zistenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií mierne zhoršila a zostáva v pásme vysokého rizika.
„Ak by sme nekonsolidovali po darebákoch, ktorí tu spôsobili rozvrat verejných financií, mali by sme dnes dlhodobú udržateľnosť 6,5 %,“ vyhlásil minister, pričom zdôraznil vplyv externých faktorov, ako je vojna na Ukrajine, globálne obchodné napätie či vývoj v zahraničí. Zhoršenie ukazovateľov podľa neho súvisí aj s rozhodnutiami vlády zvýšiť platy učiteľov a zdravotníkov. „My sme kritizovaní za to, že robíme sociálnu politiku,“ dodal.
Zdražovanie a stagnácia
Minister zároveň priznáva, že priestor na ďalšie opatrenia je limitovaný. Každé zníženie daní by podľa jeho slov znamenalo výpadok stoviek miliónov eur, čo je v podmienkach konsolidácie ťažko realizovateľné. Aj preto obhajuje zavedenie dane z finančných transakcií ako nástroja na znižovanie deficitu, hoci pripúšťa, že nejde o ideálne riešenie.
KDH iniciuje odvolávanie Kamenického, pre zlyhanie v spravovaní štátnej kasy chce aj odchod celej vlády - VIDEO
„Keď mi niekto povie, kde zoberiem pol miliardy, tak nebude transakčná daň,“ uviedol. Opozícia však vládny prístup ostro odmieta a tvrdí, že krajina sa dostáva do čoraz vážnejších problémov. Predseda SaSBranislav Gröhling hovorí o „gréckej ceste“ a upozorňuje, že konsolidácia podľa neho nepriniesla nič okrem zdražovania a stagnácie.
Reštart ekonomiky
„Slovensko je na gréckej ceste. Konsolidácia nepriniesla žiadne výsledky okrem zdraženia života občanov,“ vyhlásil s tým, že vláda podľa neho nemá žiadny plán na reštart ekonomiky. Kritiku dopĺňa aj Marián Viskupič, podľa ktorého vláda síce hovorí o znižovaní deficitu, no reálne krajinu ďalej zadlžuje. Poukazuje pritom na rastúce náklady na obsluhu dlhu, ktoré majú v najbližších rokoch dosiahnuť miliardy eur.
Aj po konsolidačných opatreniach je situácia zlá. Slovensko míňa viac, než si môže dovoliť a dlh rastie
Hoci sa jednotliví aktéri líšia v interpretácii príčin a riešení, v mnohých faktoch sa ich výpovede prelínajú. Ekonomika spomaľuje, verejný dlh rastie a udržateľnosť verejných financií sa zhoršuje. Rozdiel je najmä v tom, kto za tento stav nesie zodpovednosť a aká má byť cesta vpred. Kým vláda zdôrazňuje externé šoky a potrebu sociálnych opatrení, zamestnávatelia volajú po redukcii výdavkov a podpore rastu a opozícia presadzuje zásadnú zmenu ekonomickej politiky vrátane nižších daní.
