Premiér Robert Fico odchádza na rokovanie Európskej rady do Bruselu v čase, keď sa medzi členskými štátmi začína jedna z najdôležitejších diskusií nasledujúcich rokov, a to debata o novom viacročnom rozpočte Európskej únie. Návrh Európskej komisie totiž počíta s výrazným navýšením spoločných výdavkov a zároveň otvára otázku, kto toto rozšírenie zaplatí.
Zvýšenie finančnej záťaže aj pre Slovensko
Podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) by nový finančný rámec mohol znamenať citeľné zvýšenie finančnej záťaže aj pre Slovensko. Organizácia vo svojej štúdii Alternatívny rozpočet EÚ upozorňuje, že Európska komisia navrhuje zvýšiť výdavky Únie približne o 45 percent. Financovanie väčšieho rozpočtu má byť zabezpečené kombináciou vyšších príspevkov členských štátov a nových vlastných príjmov Európskej únie, vrátane nových daní a poplatkov.
Dlh Slovenska stúpol na 84 miliárd eur, kontrolóri poukazujú aj na slabšie výsledky konsolidačných opatrení
Podľa prepočtov INESS by Slovensko mohlo do spoločného európskeho rozpočtu odvádzať každoročne približne o 550 miliónov eur viac ako dnes. Táto suma je podľa analytikov porovnateľná s výnosom transakčnej dane.
Samotný analytik INESS Radovan Ďurana v rozhovore pre SITA odhaduje, že zvýšenie tradičných zdrojov rozpočtu by Slovensko stálo približne 200 miliónov eur ročne a ďalších približne 300 miliónov eur by predstavovali nové dane a odvody navrhované Európskou komisiou.
„Suma sumárum, na tom zvýšení klasických zdrojov by Slovensko podľa mojich prepočtov malo platiť o zhruba 200 miliónov eur viac a päť nových daní nás bude stáť ďalších 300 miliónov, čiže dohromady by sme mali do rozpočtu EÚ platiť ročne o 500 miliónov eur viac, teraz platíme zhruba 1,1 miliardy eur,“ uviedol Radovan Ďurana v podcaste Má to Filipa.
Chybné priority
Diskusia o novom rozpočte sa pritom odohráva v období, keď Európska únia hľadá spôsob, ako posilniť svoju konkurencieschopnosť voči Spojeným štátom a Číne. Impulzom bola aj správa bývalého talianskeho premiéra Maria Draghiho, ktorá upozornila na zaostávanie európskej ekonomiky. Podľa Ďuranu však Brusel zvolil nesprávnu cestu.
„Namiesto toho, aby sa povedalo poďme prestať regulovať veci, ktoré nie je potrebné regulovať, lebo to brzdí podnikateľský sektor a konkurencieschopnosť, sa zvolil prístup poďme nafúknuť rozpočet, majme v ňom veľa dotácií a veľa grantov,“ povedal analytik.
Brusel varuje Slovensko pred slabým ekonomickým rastom, vysoká inflácia bude aj naďalej pokračovať
Podľa INESS sa Európska komisia čoraz viac odkláňa od pôvodných priorít, na ktorých bola Európska únia postavená. Think tank tvrdí, že rozpočet by sa mal sústrediť predovšetkým na fungovanie jednotného trhu, voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu či riešenie cezhraničných otázok vrátane vybraných obranných výdavkov. Ak by sa Únia držala týchto základných kompetencií, rozpočet by podľa autorov štúdie mohol byť o viac ako 200 miliárd eur nižší bez potreby zavádzania nových daní.
Analytici zároveň kritizujú pokračujúce prerozdeľovanie zdrojov prostredníctvom dotácií a grantov do vybraných sektorov. Podľa Ďuranu je problematické, ak sa európske inštitúcie snažia určovať, ktoré odvetvia budú úspešné v budúcnosti. Ako príklady uvádza projekty podpory výroby vodíka alebo spoločnosť Northvolt, ktorá mala byť európskym lídrom vo výrobe batérií pre elektromobily, no nenaplnila očakávania.
Daňová záťaž
Najväčšie obavy vyvolávajú navrhované nové zdroje príjmov EÚ. Podľa Ďuranu patrí medzi najproblematickejšie návrhy zdaňovanie firiem na základe obratu namiesto zisku. Takáto daň by totiž dopadala aj na podniky, ktoré sú stratové. „Pevne verím, že tento návrh neprejde a snažíme sa aj presviedčať slovenských politikov, aby to neprijali,“ uviedol analytik.
Konsolidácia verejných financií nestačí. Európska komisia očakáva rast deficitu aj verejného dlhu
Pripomenul zároveň, že slovenské firmy už dnes čelia vysokému daňovému zaťaženiu vrátane dane z príjmov právnických osôb, transakčnej dane, osobitných odvodov či ďalších sektorových daní.
Podľa jeho odhadov by samotná nová európska daň z obratu mohla slovenské firmy pripraviť približne o 74 miliónov eur ročne. Celkový dosah nových európskych príjmov by sa však podľa neho mohol premietnuť aj do peňaženiek domácností. Na otázku, koľko by nové európske dane mohli stáť každého obyvateľa Slovenska, odpovedal stručne: „Takmer 100 eur ročne.“
Výzva vláde
INESS zároveň upozorňuje, že diskusia o novom rozpočte prichádza v čase, keď Slovensko zápasí s vysokým deficitom verejných financií a rastúcim verejným dlhom. Podľa analytikov by ďalšie zvýšenie príspevkov do rozpočtu EÚ ešte viac skomplikovalo snahy o ozdravenie verejných financií. Vyššie dane by navyše podľa nich mohli ďalej oslabiť už aj tak pomalý rast slovenskej ekonomiky.
Think tank preto vyzýva slovenskú vládu, aby počas rokovaní o budúcom finančnom rámci presadzovala úspornejší a efektívnejší rozpočet Európskej únie, ktorý nebude založený na ďalšom zvyšovaní daňového zaťaženia podnikov a občanov.
>>> Celý rozhovor s analytikom Radovanom Ďuranom
Nové európske dane pocítime všetci. Analytik Ďurana varuje: Každý Slovák príde o 100 eur - ROZHOVOR
