Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) ostro kritizuje ďalší odklad prípravy komplexných prorastových opatrení, ktorý minulý týždeň avizovala vláda. Zamestnávatelia upozorňujú, že slovenská ekonomika pokračuje v spomaľovaní, dôvera investorov oslabuje a verejné financie sa napriek viacerým konsolidačným balíčkom nezlepšujú. Podľa nich každé ďalšie odkladanie reforiem znamená pomalší rast miezd, menej investícií, slabšiu tvorbu pracovných miest a vyššie riziko, že dôsledky dnešnej nečinnosti ponesú budúce generácie.
Verejné výdavky dosiahli takmer polovicu HDP
Prezident RÚZMiroslav Kiraľvarga tvrdí, že Slovensko čelí vážnym ekonomickým aj sociálnym výzvam a doterajší prístup neprináša očakávané výsledky. „Už tri roky konsolidujeme verejné financie, ale výsledkom nie je ozdravenie štátu. Výsledkom sú vyššie dane, vyššie odvody, slabší rast a klesajúca dôvera investorov,“ uviedol. Podľa neho je nevyhnutné prestať odkladať prijatie prorastových opatrení a začať vytvárať podmienky pre investície a ekonomický rast.
Zamestnávatelia upozorňujú na rastúcu úlohu štátu v ekonomike. Kým v roku 2019 predstavovali verejné výdavky 40,6 percenta výkonu ekonomiky, podľa prognóz Európskej komisie by tento rok mali dosiahnuť 48,3 percenta HDP. Ide o piaty najvýraznejší nárast v rámci Európskej únie. Napriek tomu si štát podľa RÚZ naďalej požičiava približne každé desiate euro svojich výdavkov.
Zlyhanie doterajšej konsolidácie
Za poslednú dekádu zároveň výdavky verejnej správy vzrástli z približne 35 miliárd eur na 66 miliárd eur ročne. Aj po zohľadnení inflácie ide podľa zamestnávateľov o nárast približne o 30 percent. Len malá časť tohto rastu však smerovala do investícií, ktoré by podporovali budúcu produktivitu ekonomiky. Kiraľvarga v tejto súvislosti upozornil, že občania napriek výrazne vyšším výdavkom nepociťujú zásadné zlepšenie kvality škôl, nemocníc či verejných služieb. Podľa neho preto nestačí hovoriť o tom, koľko štát vyberie na daniach a odvodoch, ale aj o tom, ako efektívne s týmito prostriedkami hospodári.
Konsolidácia verejných financií nestačí. Európska komisia očakáva rast deficitu aj verejného dlhu
RÚZ zároveň spochybňuje efektivitu doterajšej konsolidácie verejných financií. Od jesene 2023 boli prijaté konsolidačné opatrenia v deklarovanom objeme približne sedem miliárd eur, no deficit verejných financií zostáva podľa zamestnávateľov prakticky na rovnakej úrovni. Z približne 6,5 miliardy eur v roku 2023 sa znížil len minimálne a podľa prognóz Európskej komisie má opäť rásť.
Zahraniční investori strácajú záujem
Kritika smeruje aj k vývoju ekonomiky. Slovensko vlani rástlo pomalšie ako priemer Európskej únie a Národná banka Slovenska pre tento rok očakáva hospodársky rast len okolo 0,5 percenta. Okolité krajiny pritom podľa zamestnávateľov dosahujú výrazne vyššie tempo rastu. Viceprezident RÚZ Robert Spišák upozornil, že bez rastu produktivity, investícií a výkonu ekonomiky nemožno dlhodobo očakávať ani rast miezd.
„Pre zamestnancov nie je podstatné, aké číslo má deficit v tabuľkách ministerstva financií. Podstatné je, či budú mať o rok vyšší plat, lepšiu pracovnú príležitosť a perspektívu pre svoje deti,“ skonštatoval.
Významným problémom je podľa RÚZ aj zhoršujúca sa investičná atraktivita Slovenska. Kým v roku 2021 deklarovalo záujem opätovne investovať v krajine viac ako 82 percent zahraničných investorov, dnes je to približne 59 percent. Zároveň výrazne vzrástol podiel investorov, ktorí by sa pre Slovensko opätovne nerozhodli. Krajina podľa zamestnávateľov zaostáva aj v objeme priamych zahraničných investícií na obyvateľa za ostatnými štátmi Vyšehradskej štvorky. Poľsko získalo vlani takmer trojnásobne viac investícií na obyvateľa, lepšie výsledky dosiahli aj Česko a Maďarsko.
Slovensko zaradené medzi najrizikovejšie štáty EÚ
Spišák upozorňuje, že každá neuskutočnená investícia predstavuje stratu budúcich pracovných miest a príležitostí pre mladých ľudí. „Keď investor odíde do Poľska, Česka alebo Maďarska, neodchádzajú len peniaze. Odchádzajú budúce pracovné miesta a budúce platy slovenských zamestnancov,“ zdôraznil.
Alarmujúci signál pre vládu, Slovensko má podľa rozpočtovej rady najhorší rating za posledných 20 rokov
Zamestnávatelia zároveň pripomínajú, že Slovensko bude v nasledujúcich rokoch čeliť výrazným nákladom spojeným so starnutím populácie. Európska komisia preto krajinu zaraďuje medzi najrizikovejšie členské štáty z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Viceprezident RÚZ Jozef Špirko varuje, že problémom nie je len samotná výška dlhu, ale spôsob jeho využívania. Podľa neho si Slovensko požičiava najmä na bežnú spotrebu, pričom súčasne oslabuje vlastný hospodársky potenciál.
Výzva Republikovej únie zamestnávateľov
RÚZ upozorňuje aj na vysokú mieru spoločenskej polarizácie a vyzýva na obnovenie vecného dialógu medzi vládou, zamestnávateľmi, zamestnancami a ďalšími spoločenskými partnermi. Podľa Kiraľvargu krajina potrebuje menej ideologických sporov a viac riešení zameraných na zvyšovanie konkurencieschopnosti. Bez investícií podľa neho nevzniknú nové pracovné miesta, bez pracovných miest nebudú vyššie príjmy a bez nich nebude možné financovať kvalitnejšie zdravotníctvo, školstvo ani dôchodkový systém.
Sociálni partneri spochybnili prorastový efekt balíka, chýba rušenie transakčnej dane aj veľké reformy
Republiková únia zamestnávateľov preto vyzýva vládu, aby bez ďalších odkladov predstavila konkrétne opatrenia na podporu investícií, produktivity, konkurencieschopnosti a tvorby pracovných miest. Zdôrazňuje, že nejde len o požiadavku podnikateľského sektora, ale o tému, ktorá sa dotýka státisícov zamestnancov a ich rodín. Členské firmy RÚZ totiž zamestnávajú viac ako 380-tisíc ľudí vo všetkých regiónoch Slovenska.
„Slovensko potrebuje rast. Každý ďalší premárnený mesiac znamená menej investícií, menej pracovných príležitostí, pomalší rast miezd a slabšiu budúcnosť pre zamestnancov, ich rodiny aj celú krajinu,“ odkazujú zamestnávatelia. Zároveň deklarujú pripravenosť podieľať sa na príprave prorastových opatrení a ponúknuť vláde odborné kapacity aj skúsenosti z podnikateľskej praxe s cieľom vrátiť slovenskú ekonomiku na trajektóriu rastu a vyššej prosperity.
